Južná Kórea patrí k najmodernejším krajinám v Ázii: Čo sa deje v školstve, je však ŠIALENÉ

Tragédia vyvolala medzi učiteľmi základných škôl po celej Južnej Kórei vlnu rozhorčenia. Desaťtisíce sa rozhodli štrajkovať, aby si vymohli lepšiu ochranu práv v zamestnaní. Učitelia pritom uviedli, že sú obťažovaní neustálymi telefonátmi rodičov, a to aj cez víkendy a po práci vo všedné dni. Sťažnosti sa často týkajú bežných disciplinárnych opatrení, ku ktorým učitelia pristupujú, ak ich žiaci hnevajú.

Bratranec zosnulej učiteľky Potom Tu-jong sa snaží potlačiť plač v malom byte, ktorý patril I Min-so a ktorý teraz obýva len jej zlatá rybička. Učiteľkina posteľ je neustlaná, vedľa nej na nočnom stolíku ležia výkresy s láskyplnými odkazmi jej prvákov a pod nimi stoh kníh vypožičaných z knižnice, ktoré sa zaoberajú zvládaním depresií. Potom hovorí, že jeho sesternica vyučovala niečo málo vyše roka. Splnila si tým vraj svoj detský sen nasledovať v učiteľskej dráhe svoju matku. "Deti milovala," uviedol.

Po smrti I Min-so objavil bratranec jej denník so stovkami zápisov a textovej správy svedčiacej o obrovskom tlaku, ktorému učiteľka čelila, a tiež o sporoch s rodičmi. Tí ju bombardovali množstvom sťažností. Posledný z konfliktov sa týkal prípadu, keď jeden zo žiakov zranil iné dieťa ceruzkou na hlave, po čom nasledovala séria rozhorčených nočných telefonátov a sms správ.

V posledných šiestich týždňoch demonštrovali v Soule opakovane zástupy učiteľov. Prekáža im, že proti študentom nemôžu nijako zakročiť, aby neboli obvinení z psychického či fyzického týrania detí. V takom prípade im totiž hrozí okamžité prepustenie. Za psychické týranie môže byť označený aj fakt, že učiteľ žiakovi vynadá. Jeden z učiteľov uviedol, že bol obvinený z psychického týrania chlapca, ktorému po útoku nožnicami na spolužiaka zobral samolepky, ktoré mu dal predtým za odmenu. Iný rodič sa sťažoval, že učiteľ odmietol každé ráno budiť telefonicky jeho potomka.

Dvadsaťosemročná učiteľka Kim Čin-so priznala, že aj ona mala po dvoch obzvlášť agresívnych sťažnostiach rodičov samovražedné myšlienky a musela si zobrať tri mesiace voľna. V prvom prípade poslala vyrušujúceho žiaka na päť minút na toaletu, aby sa nad sebou zamyslel, v druhom prípade nahlásila rodičom, že sa ich dieťa v škole pobilo. Škola ju prinútila sa ospravedlniť.

Prehnané sťažnosti rodičov súvisia do veľkej miery s extrémne konkurenčnou juhokórejskou spoločnosťou, kde takmer všetko závisí od akademického úspechu. Študenti už od veľmi skorého veku tvrdo bojujú, aby dostali čo najlepšie známky a zabezpečili si v budúcnosti prijatie na prestížnu univerzitu. Z toho dôvodu tiež rodičia platia deťom drahé mimoškolské vzdelávacie kurzy.

"Keď rozmýšľate len o tom, či sa vaše dieťa dostane na dobrú školu, stane sa z vás sebec," vyhlásil ďalší z učiteľov Kwon, ktorý si za svojej desaťročnej kariéry musel zobrať dvakrát zdravotné voľno, pretože sa potýkal s depresiami a panickými útokmi. Podľa Kwona situácia v spoločnosti ovplyvňuje aj žiakov samotných. "Nevedia, ako sa zbaviť tlaku, tak sa navzájom zraňujú," povedal.

Šikana a násilie medzi študentmi sú v juhokórejských školách dobre známe. Rozpráva o tom juhokórejský seriál Sláva, ktorý líči príbeh ženy, ktorá sa rozhodne pomstiť tým, ktorí ju na strednej škole šikanovali. Seriál je založený na skutočných udalostiach a zobrazuje znepokojujúce prejavy násilia.

Vo februári juhokórejská vláda pod tlakom, aby problém riešila, oznámila, že záznamy o šikanovaní študentov budú zahrnuté do žiadostí o prijatie na univerzity. Cieľom bolo prinútiť školákov, aby s touto praxou prestali. Iniciatíva ale ešte vystupňovala obavy rodičov, ktorí začali učiteľov nútiť, aby prehrešky ich detí zo záznamov vymazali.

Sin Min-hjang, ktorá vedie organizáciu na ochranu práv študentov a rodičov, pripúšťa, že spomínané prípady prenasledovania učiteľov sú neprijateľné. Podľa nej však ide o výnimky. "Väčšina rodičov sa správa dobre. Pritom sú teraz označovaní za vinníkov, čo nie je spravodlivé, "dodala.

Jeden z rodičov citovaný BBC vyjadril obavy, že sa sťažnosti vymkli kontrole. Ukázal spravodajskej stanici chatovú skupinu, v ktorej sa rodičia navzájom nabádali k trýzneniu učiteľa kvôli istému jeho rozhodnutiu.

Podľa tohtoročného prieskumu je so svojou prácou spokojná menej ako štvrtina juhokórejských učiteľov, zatiaľ čo v roku 2006, keď sa začali tieto prieskumy robiť, bolo spokojných 68 percent. Väčšina opýtaných uviedla, že v uplynulom roku rozmýšľala o odchode z profesie.

Vláda v snahe pomôcť učiteľom vydala nové smernice, podľa ktorých si napríklad rodičia musia s vyučujúcimi vopred dohodnúť dátum a čas stretnutia, ak s nimi chcú o niečom hovoriť, a učitelia môžu stretnutie odmietnuť, ak by malo byť po pracovnom čase. Učitelia tiež budú môcť vyrušujúcich študentov poslať z triedy preč či ich inak umravniť, ak to bude potrebné.

Minister školstva Aj Ču-ho vyjadril nádej, že tieto opatrenia "vrátia školy tam, kde by mali byť". Mnohí kritici však poukazujú na to, že problémom nie sú len školy, ale celý juhokórejský vzdelávací systém a spoločnosť so svojou jasne vymedzenou definíciou úspechu.