Dúhoví utečenci: Kvôli zákonom trestajúcim homosexualitu rastie v Európe počet migrantov z LGBT

 

Anthonyová aj s partnerkou utiekli pred hrozbou väzenia najskôr v roku 2014 do Líbye a potom do Talianska, kde obe získali azyl. Svoju žiadosť podporili odôvodnenými obavami z prenasledovania osôb z komunity LGBTQ+ vo svojej vlasti.

Zatiaľ čo mnoho zo stoviek tisíc migrantov, ktorí prichádzajú do Talianska z Afriky a Blízkeho východu, uteká pred vojnou, konfliktami a chudobou, stále viac ich podľa obhajcov ľudských práv uteká pred možnými trestami odňatia slobody či dokonca smrti vo svojich krajinách kvôli svojej sexuálnej orientácii alebo rodovej identite.

Získať azyl pre členov komunity LGBTQ+ nie je zďaleka ľahké, Anthonyovej a jej partnerke Doris Ezuruikeovej Chinonsovej sa toale  podarilo. Ich príbeh je dôkazom, že to je možné, hoci pred takzvanými dúhovými utečencami naďalej stoja početné výzvy.

"Určite život tu v Taliansku nie je stopercentne taký, aký by sme chceli. Ale povedzme, že je z 80 percent lepší ako v mojej krajine," povedala 34-ročná Chinonsoová s Anthonyovou po boku v ich dome v Rieti severne od Ríma. "V Nigérii, keď máte šťastie, skončíte vo väzení. Keď šťastie nemáte, zabijú vás. Tu si môžete žiť, ako chcete," dodala.

Väčšina európskych krajín nevedie štatistiky o počte migrantov, ktorí uvádzajú prenasledovanie kvôli sexuálnej orientácii ako dôvod žiadosti o utečeneckú ochranu podľa medzinárodného práva. Mimovládne organizácie, ktoré tento fenomén sledujú, však tvrdia, že ich počet rastie s tým, ako krajiny prijímajú alebo sprísňujú zákony proti homosexualite. Na tento trend upozorňuje Medzinárodný deň proti homofóbii, bifóbii a transfóbii, ktorý pripadol na piatok 17. mája.

K dnešnému dňu platia zákony proti ľuďom z komunity LGBTQ+ vo viac ako 60 krajinách, väčšinou v Afrike, na Blízkom východe av niektorých častiach Ázie.

"V konečnom dôsledku sa ľudia snažia z týchto krajín utiecť a nájsť bezpečné útočisko inde," hovorí Kimahli Powell, výkonný riaditeľ organizácie Rainbow Railroad, ktorá poskytuje finančnú, právnu a logistickú podporu ľuďom z komunity LGBTQ+ hľadajúcim azyl.

Powell uviedol, že jeho organizácia dostala v minulom roku približne 15.000 žiadostí o pomoc, o rok skôr to bolo približne 9500 žiadostí. Desatina minuloročných žiadostí prišla z Ugandy, ktorá v tom istom roku prijala zákon trestajúci "priťažujúcu homosexualitu" smrťou. Za pokus o rovnaký skutok hrozí až 14 rokov za mrežami.

Dobrovoľné vzťahy medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia a verejné prejavy náklonnosti medzi pármi rovnakého pohlavia kriminalizuje aj Nigéria, uvádza organizácia Human Rights Watch. V oblastiach Nigérie, kde platí islamské právo šaría, za tieto vzťahy hrozí až 14 rokov väzenia alebo tresty smrti.

Tridsaťsedemročná Antonyová uviedla, že to bola práve hrozba pobytu za mrežami, ktorá ju prinútila k úteku. Žena uviedla, že ju rodina predala do manželstva, ale že zo vzťahu odišla, pretože ju manžel opakovane zneužíval. Keď sa vrátila domov, jej brat a strýkovia sa jej vyhrážali, že ju udajú na políciu, pretože je lesba. Strach a odcudzenie ju prinútili najprv k pokusu o samovraždu a potom prijala ponuku pašeráka ľudí a zaplatila mu za cestu do Európy.

"V jednej chvíli už som všetko to utrpenie nemohla zniesť. Keď mi ten muž povedal, že by som mala opustiť dedinu, okamžite som súhlasila," rozpráva Anthonyová so slzami v očiach.

Po príchode do Líbye Anthonyová a Chinonsová zaplatili pašerákom za riskantnú cestu loďou cez Stredozemné more do Talianska. Tam obe požiadali o azyl na základe príslušnosti ku komunite LGBTQ+. Podľa zákonov o migrácii môžu žiadatelia o azyl získať medzinárodnú ochranu na základe toho, že sú "členmi určitej sociálnej skupiny".

Tento proces však v žiadnom prípade nie je jednoduchý. Obavy o ochranu súkromia obmedzujú otázky o sexuálnej orientácii, ktoré môžu byť migrantom počas azylového pohovoru položené. Spoločenská tabu a neochota otvorene sa hlásiť k homosexuálnej orientácii alebo transgenderovej identite znamenajú, že niektorí migranti túto skutočnosť prinajmenšom spočiatku zataja. Keď imigrační úradníci nepoznajú detailné zákony trestajúce homosexualitu v krajinách pôvodu týchto migrantov, nemusí sa im tejto ochrany dostať, uvádza Európsky podporný úrad pre otázky azylu.

Z rovnakých dôvodov potom neexistujú spoľahlivé štatistiky o tom, koľko migrantov o azyl požiadalo kvôli svojej orientácii a koľko ich so žiadosťou uspelo. Na základe odhadov organizácií, ktoré pracujú s utečencami, boli v roku 2016 v Poľsku takéto žiadosti dve alebo tri, v Taliansku ich v rokoch 2012 až 2017 bolo 80 a vo Fínsku v rokoch 2015 až 2017 dokonca 500.

Smernica EÚ poskytuje osobitnú ochranu osobám, ktoré sa stali zraniteľnými v dôsledku sexuálnej diskriminácie, ale uplatnenie smerníc sa v jednotlivých talianskych regiónoch líši. "Títo ľudia navyše čelia dvojitej stigmatizácii, za to že sú migrantmi, aj za to, že sú členmi komunity LGBTQIA+," uviedla právnička Marina De Stradisová.

"Lesby opúšťajúce Afriku často alebo častejšie končia v sieťach prostitúcie a sexuálneho vykorisťovania, pretože im chýba (ekonomická) podpora zo strany ich rodín. Rodina ich považuje za ľudí, ktorých treba odstrčiť, odmietnuť. Najmä v krajinách, kde sú tieto vzťahy trestné", upozorňuje aktivistka Antonella Ugirashebujaová a dodáva, že bohatší sever Talianska poskytuje lepšie zázemie ako chudobný juh.

Anthonyová a Chinonsová si myslia, že mali šťastie: žijú v útulnom byte v Rieti so psom Paddym a snívajú o založení rodiny, aj keď Taliansko nepovoľuje rovnopohlavné manželstvo. Chinonsová, ktorá v Nigérii študovala lekárstvo, pracuje ako sociálna pracovníčka v zdravotníctve. Anthonyová pracuje v lahôdkarstve v supermarkete v Ríme. Rada by síce opäť pracovala ako filmová strihačka, ale aj teraz je šťastná.

 

Zdieľať článok na Facebooku