Turisti v Turecku sa pod páliacim slnkom prechádzajú kulisami, ktoré majú evokovať osmanské a byzantské hrady, kupujú si selfie s hercami v tradičných osmanských kostýmoch a sledujú kaskadérske vystúpenia na koňoch. Je medzi nimi aj dvadsaťdvaročná Riia Toivanenová, oddaná fanúšička tureckých televíznych seriálov z Fínska. Do Istanbulu prišla v sprievode matky, aby sa ponorila do sveta svojich obľúbených seriálov, napísala agentúra AP.
Na druhom konci sveta, v 12.800 kilometrov vzdialenom meste Villa Carlos Paz v Argentíne, sleduje 66-ročná učiteľka na dôchodku Raquel Grecová epizódu tureckej romantickej komédie. V byte ju obklopujú suveníry, ktoré si priviezla z cesty do Istanbulu, kam si išla na vlastné oči prezrieť pamiatky, ktoré poznala z tureckých seriálov. "Pripadalo mi, že sa mi to zdá. Nemohla som uveriť, že prežívam to, čo som každý deň vídala v seriáli," povedala o svojej aprílovej návšteve Grecová.
Celosvetová popularita tureckých televíznych seriálov - turecky dizii - vyniesla krajinu do pozície popredného vývozcu televíznych programov na svete. To výrazne vylepšilo medzinárodný imidž krajiny a prilákalo k tureckým historickým a kultúrnym pamiatkam, ktoré sú v seriáloch k videniu, milióny divákov a turistov z celého sveta. Úspech televíznych relácií navyše podporil ďalší rozvoj seriálového priemyslu, ktorý má hodnotu miliárd dolárov.
V rokoch 2020 až 2023 celosvetový dopyt po tureckých seriáloch stúpol o 184 percent, čo Turecko stavia na pozícii jedného z najväčších vývozcov televíznych relácií na svete, uviedla výskumná spoločnosť Parrot Analytics. "Každý večer oslovujeme viac ako 400 miliónov divákov po celom svete," povedal Izzet Pinto, generálny riaditeľ spoločnosti Global Agency, ktorá vyváža turecké seriály.
Prvý turecký seriál predaný do zahraničia bol v roku 2001 Deli Yürek, ktorý sa predal do Kazachstanu. Svetového renomé si ale získala až romantická séria Gümüs z roku 2005. Seriál o žene z vidieka, ktorá sa prispôsobuje mestskému životu, sa stal nesmierne populárnym na Blízkom východe. Romantická dráma Tisíc a jedna noc z roku 2006, voľne založená na zbierke blízkovýchodných rozprávok a zasadená do súčasného Istanbulu, zaujala divákov na Balkáne. Veľkolepé storočie o osmanskom sultánovi Sulejmanovi Nádhernom zo 16. storočia zase kraľovalo medzi historickými fikciami.
Turecko, ktoré predtým dovážalo telenovely do Latinskej Ameriky, teraz do tohto regiónu vyváža svoje seriály. Venezuelský prezident Nicolás Maduro dokonca v roku 2008 navštívil nakrúcanie historického seriálu Diriliş: Ertugrul (Vzkriesenie: Ertugrul), aby zdôraznil význam tureckej tvorby vo svojej krajine.
Haley Uganadiová, zakladateľka platformy pre fanúšikov tureckých televíznych seriálov Dizilah, hovorí, že popularita týchto drám pramení z tém, ktoré sa zameriavajú na rodinu, priateľstvo a lásku, obvykle na pozadí luxusného životného štýlu v Istanbule alebo bohatej tureckej histórie.
"Ponúkajú niečo pre každého, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzate. Pri sledovaní tureckých seriálov vidím odraz svojej mamy, seba a svojich súrodencov," hovorí Uganadiová. Jej platforma má 1,5 milióna návštev za mesiac, fanúšikovia pochádzajú zo Spojených štátov, Kanady, Grécka, Indie alebo Pakistanu. Pinto zase poukazuje na rodinný charakter tureckých drám. "Nie je tam žiadna nahota, žiadne nadávky ani sprosté slová, žiadna veľká nenávisť. Môžu sa na to pozerať celé rodiny," vysvetľuje.
S rozvojom odvetvia sa rozširujú aj témy seriálov, napríklad séria Kizil Goncalar (Červené ruže) pojednávajú o sekulárnej západne orientovanej rodine a fiktívnom islamskom bratstve. Herec Özcan Deniz povedal, že táto diverzifikácia je nevyhnutná, ak má priemysel prekvitať. "Krajiny, ktoré nedokázali obsiahnuť iné žánre, teraz vo vývoze seriálov zaostávajú. Turecko teraz uspelo, ale ak nedokáže ponúkať rozmanité témy, tak úspešná dynamika skončí," myslí si Deniz.
Toivanenová a jej matka si prezreli filmové ateliéry Bozdag, rozsiahly komplex v severnom Istanbule, kde sa nakrúcali historické veľkofilmy z osmanskej éry. Toivanenová hovorí, že ju do Istanbulu priviedla láska k romantickým dramatom Kara Para Aşk (Láska za čierne peniaze) a Kara Sevda (Nekonečná láska). "Mám tureckú kultúru veľmi rada. Seriály sú veľmi priateľské a vrelé a odohráva sa v nich množstvo drám," vysvetlila Toivanenová.
Prvý diel seriálu Diriliş: Ertugrul (Vzkriesenie: Ertugrul) mal na urdskojazyčnom kanáli tureckej štátnej televízie TRT na YouTube viac ako 157 miliónov zhliadnutí, uviedol producent a scenárista Mehmet Bozdag, ktorý vytvoril populárne historické fikcie o životoch osmanských vodcov. Kuruluş: Osman (Zakladateľ: Osman) sa podľa Bozdaga vysielal vo viac ako 110 krajinách. V máji 2020 bol seriál Diriliş: Ertugrul (Vzkriesenie: Ertugrul) štvrtým najžiadanejším programom na svete a dopyt po ňom bol podľa Parrot Analytics viac ako 68-krát vyšší, než bol vtedy svetový priemer.
Filmový priemysel má významný vplyv na cestovný ruch aj na export, uviedol odborný asistent filmovej a televíznej vedy na Bahçeşehiriskej univerzite (BAU) v Istanbule Deniz Gurgen Atalay. "V seriáloch je zobrazený Istanbul, miestne jedlo, nápoje, hudba, životná úroveň a kultúra ako miesto príjemné na život," uvádza Atalay.
Na konci septembra publikum netrpezlivo očakáva druhú sériu seriálu Kizil Goncalar (Červené ruže), v ktorej hrá člena islamskej sekty Mert Yazicioglu. Seriál vyniesol tridsaťjedenročného tichého herca medzi hviezdy a turecké médiá teraz sledujú každý jeho krok. "Predstavili sme tureckú kultúru v zahraničí. To nás veľmi teší," raduje sa z prínosu seriálu Yazicioglu.
