Päťmetrový balvan, ktorý leží naplocho uprostred kamenného kruhu v Stonehenge, bol na miesto na juhu Anglicka dopravený zo 760 kilometrov vzdialeného severovýchodu Škótska, zistili archeológovia. Zatiaľ ale nie je jasné, či bol väčšinu cesty vezený po vode, alebo súši, píše agentúra AP s odvolaním sa na štúdiu zverejnenú v odbornom časopise Nature.
"Je prekvapivé, že pochádza z takej diaľky," myslí si archeologička Susan Greaney z britskej Exeterskej univerzity. Viac ako sto rokov sa vedci domnievali, že centrálny pieskovcový balvan Stonehenge – dlho nazývaný „oltárny kameň“ – pochádza z oveľa bližšieho Walesu. Jedna minuloročná štúdia však ukázala, že nezodpovedá geológii tamojších pieskovcových útvarov.
Pre svoj aktuálny výskum nemohli experti na mieste odobrať vzorky horniny, a tak namiesto toho analyzovali minerály v častiach horniny, ktoré boli nazbierané pri skorších vykopávkach, z ktorých niektoré sa datujú až do 40. rokov 19. storočia. Zhodu nakoniec našli v pieskovcových útvaroch v severovýchodnom Škótsku, čo je oblasť, ktorá zahŕňa aj Orknejské ostrovy.
"Tento geologický 'odtlačok prsta' sa neopakuje v žiadnej inej oblasti sedimentov vo Veľkej Británii,“ uviedol geológ z Aberystwythskej univerzity Nick Pearce, ktorý je jedným zo spoluautorov štúdie. Podľa Greaneyovej, ktorá sa na štúdii nepodieľala, náročná logistika presunu balvanu na takú veľkú vzdialenosť ukazuje vysokú úroveň koordinácie a kultúrneho prepojenia medzi týmito dvoma oblasťami starovekej Británie.
Stonehenge bol postavený približne pred 5000 rokmi, pričom kamene tvoriace kruhy boli privezené v rôznych dobách a z rôznych oblastí, vrátane Walesu. Ich rozmiestnenie umožňuje, aby v dobe letného slnovratu vychádzalo slnko kamenným „oknom“. Dávny účel oltárneho kameňa - ktorý leží naplocho v srdci Stonehenge a teraz je pod inými kameňmi - naďalej zostáva záhadou.
