PAKISTAN - V Pakistane je stále viac rodín, ktoré kvôli rekordným monzúnom prišli o svoju pôdu, a tak nútia svoje dcéry k sobášom. Svadby často veľmi mladých dievčat totiž rodinám prinesú peniaze, ktoré sú poslednou možnosťou, ako nakŕmiť zvyšok rodiny, píše Le Monde.
Salve (meno bolo zmenené) mala 13 rokov, keď jej rodičia na začiatku roka 2023 oznámili, že sa bude vydávať. Dievča sa najprv tešilo, že dostane pekné darčeky. "Myslela som si, že dostanem rúž, oblečenie a šperky," rozpráva cez video dievča, ktoré už hojdá v náručí svoje niekoľkomesačné dieťa. "Nepochopila som, že svadba bude s mužom starším, než som ja. Kvôli povodniam moji rodičia prišli o pôdu. Nemali inú možnosť," hovorí Salva.
V pakistanskom Chán Mallahu v provincii Sindh nie je Salva zďaleka jediné dospievajúce dievča, ktoré jej rodičia vydali po ničivých povodniach v roku 2022. Mašúk Birhmani, zakladateľ mimovládnej organizácie Sudžak Sansar, v oblasti bojuje proti sobášom detí. Za tento rok eviduje 45 sobášov maloletých, tretina ich bola v máji a júni, krátko pred začiatkom monzúnov.
Monzúny, ktoré sú pre milióny pakistanských poľnohospodárov a potravinovú bezpečnosť krajiny životne dôležité, sú v posledných rokoch dlhšie a silnejšie ako kedykoľvek predtým, čo spôsobuje nespočetné záplavy a ničí poľnohospodársku pôdu. Tieto prírodné a hospodárske katastrofy, ktoré ešte zhoršuje globálne otepľovanie, viedli k novému trendu, ktorý Pakistanci nazývajú "monzúnové nevesty".
"Počas najničivejších povodní v histórii Pakistanu v rokoch 2007, 2010 a 2022 sme zaznamenali systematický nárast nútených sobášov," uviedol Gulšer Panhver, projektový manažér organizácie Sudžak Sansar.
Podľa štúdie dvoch pakistanských akademikov o dôsledkoch povodní v roku 2010 vzrástol rok nato podiel vydatých dievčat vo veku 15 až 19 rokov z 10,7 percenta na 16 percent. Len v provincii Sindh bolo povodňami postihnutých takmer 4,8 milióna ľudí, z ktorých polovica boli ešte deti. V tomto regióne bola takmer štvrtina dievčat vydatá pred dosiahnutím veku 18 rokov.
"Poľnohospodári bez príjmov sú tak zúfalí, že svoje dcéry predávajú za cenu kravy alebo aj lacnejšie. Dúfajú, že ich tak vyvedú z chudoby a získajú dostatok peňazí na obživu zvyšku rodiny," vysvetľuje Panhver.
Pakistan je piata najľudnatejšia krajina sveta, kde poľnohospodárstvo tvorí štvrtinu HDP a zamestnáva tretinu obyvateľstva. V roku 2022 tretinu jeho územia zaplavili povodne a zničili cennú úrodu. Záplavy vtedy prinútili milióny ľudí opustiť svoje domovy a v provincii Sindh je mnoho poľnohospodárskych dedín, ktoré sa z katastrofy nikdy nespamätali.
"Žijeme vďaka našej pôde, ale v roku 2010 ju zničil monzún. Aby sme prežili, museli sme odísť do inej provincie," vysvetľuje Aiza, ktorá je v 29 rokoch matkou dvoch detí. Napriek odchodu mala jej malá rodina problém sa uživiť a rozhodla sa vydať dcéru. Díba mala 12 rokov, vzala si 25-ročného muža a rodina za to dostala 150.000 rupií (485 eur).
"Bola šťastná, že dostala nové oblečenie a náramky, ale keď sme ju odviedli k manželovi, tak sa ma držala a obe sme plakali. Veľmi to ľutujem," hovorí Aiza, ktorá sa vydávala v 16 rokoch.
Svadby maloletých sú v Pakistane nelegálne, hranica pre vstup do manželstva je v jednotlivých provinciách medzi 16 a 18 rokmi. Tento zákon sa ale mnohokrát nerešpektuje a podľa pakistanských štatistík sa pred 15. narodeninami vydá 3,6 percenta dievčat, do 18 rokov zhruba šestina z nich a zhruba osem percent dievčat od 15 do 18 rokov má deti.
V Pakistane sú dva odlišné myšlienkové prúdy, z ktorých jeden rešpektuje zákon a druhý berie viac do úvahy socioekonomické podmienky, myslí si univerzitný odborník na právo Saíd Murad Ali Šáh. "V krajine pretrvávajú nútené sobáše, ktoré sú umocnené klimatickými zmenami, najmä v chudobných a odľahlých oblastiach obývaných negramotnými ľuďmi. A to napriek úsiliu vlády," ľutuje odborník.
V roku 2023 UNICEF ocenil pokrok v znižovaní počtu sobášov maloletých. Priznáva ale koreláciu s meteorologickými extrémami a jedny povodne znamenajú posun späť zhruba o päť rokov. Keď médiá písali o 45 svadbách maloletých v dedine Chán Mallah, nariadil minister provincie Sindh preveriť, či boli rodiny, ktoré vydali svoje dcéry, naozaj postihnuté povodňami.
V rámci boja proti epidémii "monzúnových neviest" vedie mimovládna organizácia Sudžak Sansar v miestnych komunitách osvetovú kampaň zameranú na náboženských vodcov, učiteľov, rodičov a ich dcéry. "Prostredníctvom umeleckých projektov vytvárame sociálne väzby, aby sme prelomili začarovaný kruh detských sobášov. Jedinou odpoveďou na túto katastrofu je vzdelanie. Ak chceme, aby dievčatá neboli vnímané ako príťaž, musíme rozvíjať ich zručnosti. Potom si môžu nájsť prácu alebo založiť firmu a osamostatniť sa," hovorí Birhmani.
