Štyri nádherné krajiny, ktoré sa neboja turistov: Spravte si výlet tam, kde budete vítaní

Námestie svätého Marka v Benátkach obýva viac turistov ako holubov, v Barcelone začala prebublávať na povrch agresia miestnych obyvateľov voči turistom a na chodníkoch okolo útesov v talianskom Cinque Terre si návštevníci pripadajú ako v rade v supermarkete.

Prečítajte si tiež

V Španielsku to vrie, proti turistom protestovalo vyše 50-tisíc ľudí

Popri týchto - ale aj ďalších - turistických hotspotov však ležia miesta, ktoré sú rovnako bohaté na kultúru, len sú zatiaľ bez davov turistov. Po celom svete sú mestá, ktoré po turistoch túžia, a rovnako tak existujú chodníky pre peších, kde je možné celý deň nestretnúť živú dušu.

Zatiaľ čo v známych turistických destináciách je deštruktívna sila cestovného ruchu veľkou témou, v menej rozvinutých krajinách pomáhajú peniaze, ktoré cestovný ruch prináša, budovať toľko potrebnú infraštruktúru a zlepšovať podmienky aj pre miestnych.

Turizmus umožňuje vznik pracovných miest a miestnym obyvateľom dáva možnosť hrdo sa podeliť o kultúru a tradície svojej krajiny. Dobre riadený cestovný ruch môže byť obohacujúcim ekonomickým faktorom, ktorý spája ľudí na základe spoločných hodnôt a zážitkov. Nemusia sa opakovať problémy, ktoré Európa zažila tento rok v lete, píše server BBC.

Grónsko s novým medzinárodným letiskom, ktoré sa otvorí v hlavnom meste Nuuk v roku 2025, sa zameriava na dve hlavné formy cestovného ruchu. Prvou formou je dobrodružná turistika, ktorá zahŕňa všetko od horolezectva vo východnom Grónsku až po pozorovanie veľrýb a kempovanie na grónskom ľadovci. Druhou je celoročná turistika, kde hrá prím najmä pozorovanie hviezdnej oblohy a polárnej žiary.

Maroko je ďalšou krajinou, ktorá by rada privítala viac zahraničných návštevníkov. Pokračuje totiž v rozvoji turistickej infraštruktúry a výstavbe nových hotelov pred majstrovstvami sveta vo futbale v roku 2030, ktoré bude organizovať spoločne so Španielskom a Portugalskom. Severoafrické Maroko považuje turnaj za skvelú príležitosť na posilnenie cestovného ruchu a do roku 2030 chce zdvojnásobiť počet príchodov turistov na 26 miliónov ročne.

Srbsko sa nemusí pozerať ďaleko, aby videlo úspešný príbeh cestovného ruchu. V susednom Chorvátsku je cestovný ruch absolútnym triumfom. Zatiaľ čo Dubrovník má problémy s nadmerným turizmom, Srbsko sa zameriava na udržateľný rozvoj a spolupracuje s Globálnou radou pre udržateľný cestovný ruch na projektoch, ktoré nepodporujú masovú turistiku, ale hľadajú citlivejšiu cestu orientovanú na kultúru.

Čiastočne je to preto, že sa v krajine zmenila stratégia cestovného ruchu. Tá sa v minulosti sústredila prevažne na mestský turizmus s centrom v Belehrade. S uvedomením, že cestovný ruch môže ponúknuť ďalší zdroj obživy na vidieku a môže dopomôcť k zlepšeniu miestnej ekonomiky, sa však dôležitou súčasťou tohto mixu v Srbsku stala aj horská turistika, agroturistika alebo ponuka kúpeľníctva a wellness.

Gruzínsko, ktoré susedí s Tureckom, Ruskom a s Azerbajdžanom a ktoré leží na brehu Čierneho mora, má veľké plány na podporu všetkých druhov turistiky. Od zdravotne postihnutých návštevníkov cez nezávislých cestovateľov až po klasických turistov, ktorých uvíta rozľahlý prístav v druhom najväčšom gruzínskom meste Batumi.

Prečítajte si tiež

Mesto kontrastov na brehu Čierneho mora: Novým cestovateľským hitom je Batumi

Nový desaťročný plán rozvoja turizmu v Gruzínsku zahŕňa všetko od rozvoja medzinárodného značenia, aby sa turisti mohli v krajine pohybovať samostatne, až po zlepšenie dostupnosti verejnej dopravy a prístavov pre výletné lode. Ako rozvíjajúca sa turistická krajina Gruzínska zatiaľ nemá niektoré veci, ktoré možno v západnej Európe považovať za samozrejmosť – napríklad spevnené cesty. Existuje však nádej, že príjmy z cestovného ruchu pomôžu tieto nedostatky financovať.