FRANCÚZSKO - Zmena klímy, epidémia? Príčiny vymierania neandertálcov zostávajú stále záhadou. Štúdia jednej tejto pravekej formy človeka z údolia Rhony, ktorého rod tam žil na 50.000 rokov bez kríženia s inými skupinami, otvára novú cestu, cestu genetickej izolácie. Napísala to agentúra AFP.
Neandertálci obývali Euráziu približne do 40.000 rokov pred naším letopočtom a žili po boku ľudského predka Homo sapiens. Potom ale zmizli. "Je to posledná chvíľa, kedy na Zemi žilo niekoľko druhov ľudí. Bol to hlboko záhadný moment, pretože nechápeme, ako mohlo celé ľudstvo, ktoré existovalo od Španielska až po Sibír, potom náhle vymrieť," povedal agentúre AFP Ludovic Slimak, francúzsky vedecký pracovník na univerzite v Toulouse a spoluautor štúdie zverejnenej v časopise Cell Genomics.
Vzorka pomenovaná Thorin - odkaz na Tolkienovu postavu - bola nájdená v roku 2015 v jaskyni Mandrin, ktorá bola domovom striedajúcich sa populácií neandertálcov a Homo sapiens. Ide o vzácny nález. Vtedy išlo o prvého neandertálca objaveného vo Francúzsku od roku 1978. V celej Eurázii je ich len asi 40.
"Hneď po objave som poslal malý úlomok kosti, časť stoličky, do Kodane tímom, s ktorými sme pracovali na genetike. Desať rokov sme sa z toho snažili získať DNA, či už zvieraciu, alebo ľudskú. Ale nikdy sa nám to nepodarilo, pretože akonáhle kosti vytiahnete zo zeme, DNA veľmi rýchlo mizne,“ hovorí Slimak.
Keď potom ale prišli výsledky, vedci boli ohromení. Podľa archeologických analýz "bolo toto telo staré 40.000 až 45.000 rokov, ale pre genetikov bolo staré 105.000 rokov. Jeden z tímov sa musel pomýliť," pokračoval.
Trvalo sedem rokov, kým sa táto otázka vyriešila. Izotopové analýzy ukázali, že Thorin žil vo veľmi chladnom podnebí, zodpovedajúcom dobe ľadovej, ktorú zažili len neskorí neandertálci. Jeho genóm je teda skutočne veľmi starý.
"Je pozostatkom prvých populácií neandertálcov v Európe," uviedol v tlačovej správe sprevádzajúcej štúdiu populačný genetik a hlavný autor Martin Sikora z Kodanskej univerzity. "Línia vedúca k Thorinovi sa oddelila od línie ostatných neskorých neandertálcov približne pred 105.000 rokmi," uviedol.
Potom táto línia strávila 50-tisíc rokov "bez akejkoľvek genetickej výmeny s klasickými európskymi neandertálcami", a to aj s populáciami, ktoré žili len dva týždne chôdze ďaleko, vysvetľuje Slimak. Táto izolácia bola pre jeho bratrancov Homo sapiens nepredstaviteľná, najmä preto, že údolie Rhony bolo v tom čase jedným z hlavných migračných koridorov medzi severnou Európou a Stredomorím.
"Archeológia nám už dlho napovedá, že neandertálske populácie žili na veľmi malých územiach, v okruhu niekoľko desiatok kilometrov okolo danej lokality," pripomína archeológ. Výskumníci už podľa neho tiež vedeli, že neandertálci žili v malých skupinách, s čím súviseli problémy s príbuzenstvom.
Naproti tomu Homo sapiens žil na "území, ktoré pokrývalo desiatky tisíc kilometrov štvorcových. Navyše distribúcia predmetov, sociabilita a budovanie štruktúrovaných sociálnych sietí sú univerzálnym rysom všetkých Homo sapiens," povedal.
Tieto dve populácie "si nie sú vôbec podobné", dodáva autor knihy Posledný neandertál, podľa ktorého je práve toto "kľúčom k pochopeniu" vymretie neandertálcov.
"Pretože ste izolovaní veľmi dlho a obmedzujete dostupnú genetickú variabilitu, čo znamená, že máte menšiu schopnosť prispôsobiť sa klimatickým zmenám a patogénom. A to vás obmedzuje aj sociálne, pretože sa nekrížite a nevyvíjate ako populácia," zdôrazňuje populačná genetička z Kodanskej univerzity a spoluautorka štúdie Tharsika Vimalaová.
