BRATISLAVA - Oblaky peľu, ktoré sa vznášali nad stepmi na konci poslednej doby ľadovej, mohli prispieť k vyhynutiu mamutov srstnatých. Tvrdia to aspoň autori novej štúdie, podľa ktorej sa v dôsledku globálneho otepľovania mohlo uvoľniť toľko peľu, že to u zvierat vyvolalo alergické reakcie, napísal server Live Science.
Alergia zablokovala mamutom čuch a znemožnila im normálnu vzájomnú komunikáciu. Neschopnosť vzájomne sa oňuchať v období rozmnožovania by podľa tímu zoológov a chemikov vedeného Glebom Zilbersteinom zabránila mamutom nájsť si partnera na párenie, čo by viedlo k prudkému poklesu veľkosti populácie a nakoniec k jej vyhynutiu. "Jedným z možných mechanizmov vymierania zvierat počas klimatických zmien by mohlo byť poškodenie čuchu v dôsledku vzniku alergií pri zmene flóry," napísali vedci v štúdii, ktorú zverejnil časopis Earth History and Biodiversity. "Cieľom tejto práce je predstaviť nový evolučný mechanizmus vymierania mamutov a ďalších zvierat založený na narušení komunikácie."
Mamuty srstnaté (Mammuthus primigenius) žili v období pleistocénu (pred 2,6 miliónmi až 11 700 rokmi). Na väčšine územia svojho výskytu vymizli približne pred 10.000 rokmi, hoci malá populácia prežívala na Wrangelovom ostrove - odľahlom ostrove pri severovýchodnom Rusku - až do doby pred 4000 rokmi. Vedci sa prevažne domnievajú, že k vyhynutiu mamutov viedla kombinácia príbuzenského kríženia, lovu zo strany človeka a veľkých zmien vo vegetácii, ale stále sa vedú diskusie o tom, do akej miery prispeli jednotlivé faktory k ich zániku.
Podľa novej štúdie alergia mohla mamutom narušiť niekoľko životne dôležitých funkcií. Zvieratá používajú čuch na hľadanie potravy aj partnerov, na navigáciu počas migrácie a na únik pred predátormi, takže upchaté choboty mohli mamuty odsúdiť na záhubu, píšu vedci v článku. Jedným zo spôsobov, ako overiť, či mamuty trpeli alergiami, je preskúmať obsah ich žalúdka a hľadať prítomnosť rastlín a peľov, ktoré alergie vyvolávajú, navrhli autori nové štúdie. Niektoré fosílne nálezy tiež majú peľ usadený v mumifikovaných tkanivách alebo sa v ich okolí zachoval rastlinný materiál, ktorý by podľa štúdie mohol pomôcť identifikovať dráždivé látky v dávnej minulosti.
Ďalšou možnosťou by podľa autorov štúdie bolo hľadať proteíny imunitného systému, ktoré telo produkuje pri alergickej reakcii. Jedným z hlavných je imunoglobulín E (IgE), ktorý sa produkuje v čreve a potom sa vylučuje. Dalo by sa teda s pomocou testovania skamenených mamutích výkalov alebo koprolitov zistiť, či mamuty trpeli silnou sennou nádchou. Podľa štúdie zatiaľ žiadny publikovaný výskum stopy IgE vo vzorkách trusu pravekých cicavcov nehľadal.
Nie všetci odborníci sú ale presvedčení, že alergie zohrali zásadnú úlohu v súmraku mamutov. "Táto myšlienka mi pripadá dosť bláznivá a nie som si istý, ako by sa kedy dala potvrdiť," napísal serveru Live Science evolučný biológ a profesor Univerzity v Buffale Vincent Lynch. Praveké vzorky DNA skutočne naznačujú, že posledné preživšie mamuty stratili schopnosť cítiť určité rastliny, dodal Lynch v zaslanom e-maile. Rekonštruovaný genóm mamuta z Wrangelovho ostrova vykazoval mutácie v génoch spojených so schopnosťou detekovať kvetinové vône, čo naznačuje, že posledné mamuty necítili kvitnúce rastliny. Lynch ale tvrdí, že pokiaľ nebude myšlienka autorov experimentálne overená a podporená ďalším výskumom, potom sa bude ďalej domnievať, že vymretie mamutov spôsobila kombinácia faktorov životného prostredia a vplyvu človeka.
Vedúci novej štúdie Zilberstein, ktorý spolupracuje so svojou manželkou Svetlanou a tímom talianskych vedcov, sa už v minulosti zapísal do vedeckého výskumu štúdiami, ktoré vzbudili značnú pozornosť. V minulom roku napríklad manželia Zilbersteinovci, ktorí pochádzajú z Kazachstanu, ale posledné desiatky rokov žijú v Izraeli, cestovali do Rumunska. V Transylvánii skúmali listy napísané Vladom III. Draculom, ktorý poslúžil ako predloha slávneho románu Drákula Brama Stokera. A Zilbersteinovci na základe analýzy potu a slín tvrdili, že Vlad Narážač bol vegán.
