BRATISLAVA - Zvuk zvončekov patrí k najtradičnejším symbolom Vianoc. Ich jemný zvuk vytvára sviatočnú atmosféru a pripomína pokoj, radosť i duchovný význam Vianoc a podľa tradície ochraňuje domov pred zlými silami.
Cinkanie zvončekov sprevádza koledy, ozýva sa na vianočných trhoch a oznamuje príchod Ježiška na Štedrý deň. Tento zvyk má korene v mnohých slovenských rodinách, kde sa zvonením po večeri oznamuje, že sú už darčeky pod stromčekom.
Zvon je s nami od narodenia po smrť
Najmä deti sa nevedia dočkať, kedy začujú jemné zazvonenie zvončeka, ktorý pre túto chvíľu nechýba vari v žiadnej rodine. Ak ho ešte nemáte, dáme vám tip, kde si môžete takýto zvonček zaobstarať. Možno sa potom bude dediť z generácie na generáciu, veď zvuk zvončekov je aj neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a tradície, sprevádzajú nás od prvého výkriku až po posledné rozlúčenie. Sú symbolom spojenia medzi ľuďmi, tradíciami a duchovnom.
Najstarší zvon u nás
Prvé zvony sa objavili v Mezopotámii, kde sa vyrábali už v 3. tisícročí pred naším letopočtom. Modlitebné zvončeky však poznali aj v starovekej Palestíne, Číne, Egypte, ale aj v Grécku či Ríme. V antike zvony a zvončeky plnili nielen náboženskú, ale i svetskú funkciu – v starovekom Ríme napríklad zvuk zvonov zvolával ľudí nielen k obetným úkonom, ale ich hlas oznamoval aj otvorenie kúpeľov, začiatok zhromaždení ľudu, ľudové hlasovania a podobne.
Ich ďalšie rozšírenie v Európe je spojené s kresťanskou tradíciou. Už od stredoveku boli zvony dôležitou súčasťou kostolov, kde slúžili na zvolávanie veriacich, ohlasovanie udalostí či varovanie pred nebezpečenstvom. Najstarší zvon z územia Slovenska je odliaty z bronzu, pochádza z 9. storočia a bol objavenýi pri archeologickom výskume slovanského hradiska Valy v Bojnej.
Desaťročia praxe
Zvony sa odlievajú dodnes a my sme sa boli pozrieť do jednej z najvychýrenejších zvonolejárskych dielní na území bývalého Československa. V Brodku u Přerova v Olomouckom kraji už od roku 1950 v zvonárskej dielni rodiny Dytrychovcov vznikajú jedinečné zvony, ktoré nájdete po celom svete i na Slovensku.
Každoročne sa tu vyrobí od 150 až do 2000 zvonov rôznych veľkostí, od drobných, ktoré slúžia ako suvenír až po mohutné niekoľkotonové kolosy, ktoré zvonia v katedrálach. Tento rodinný podnik založili manželia Jozef a Laetitia Dytrychovci. Jozef Dytrych začal odlievať zvony v časoch, kedy to v komunistickom Československu nebolo príliš po vôli
Jeho cieľom bolo obnoviť tradičné zvonárske techniky a vyrábať zvony, ktoré budú nielen funkčné, ale aj esteticky hodnotné. Po jeho predčasnej smrti v roku 1965 prevzala vedenie dielne jeho manželka Laetitia, ktorá so zanietením pokračovala v manželovej práci. Pod jej vedením dielňa nielenže prežila, ale rozvinula sa do podoby svetovo uznávanej značky.
Dnes je pokračovateľkou rodinného remesla ich vnučka Leticia Vránová Dytrychová, ktorá vyrába množstvo krásnych zvonov rôznych veľkostí, rekonštruuje historicky cenné zvony, vyrába zvonkohry, zvonové miniatúry a celý rad upomienkových a úžitkových predmetov. Toto starodávne remeslo v tejto rodine určite nevymrie po praslici, lebo už jej syn sa vyučil tomuto remeslu a bude pokračovať v rodinnej tradícii.
Unikátne zvony pre Bratislavu
V tejto dielni odliali aj zvony, ktorých zvuk môžeme počuť v tých najznámejších slovenských svätostánkoch. Jednu z najväčších zakázok počas svojej vyše 70-ročnej existencie robili pre Dóm sv. Martina v Bratislave. Odliali preňho sedem zvonov zmierenia s úctyhodnou hmotnosťou 4085 kg.
Počas vojny pôvodné historické zvony roztavili a použili na odliatie diel. Na svojom mieste vo veži zostal len jediný s názvom Wederin. V roku 1999 bolo rozhodnuté, že pri príležitosti milénia budú zvony odliate nanovo. Chýbajúcich sedem zvonov symbolizujúcich zmierenie darovali Dómu jednotlivé štáty z bývalých krajín Rakúsko-Uhorska.
Konkrétne darovali zvony tieto štáty: Rakúsko zvon Mária Terézia (2200 kg), Maďarsko zvon Sv. Margaréty (850 kg), Poľsko zvon Sv. Ján Pavol II. (500 kg), Česká republika zvon Sv. Vojtech (340 kg), Ukrajina zvon Sv. Vladimír (290 kg) a farský úrad sv. Martina v Bratislave daroval zvon sv. Jozef (100 kg) a zvon Sedembolestná Panna Mária (75 kg). Slávnostne boli zvony vysvätené na sviatok sv. Martina 11. novembra 2000 a o dva týždne nato sa rozozneli nad Bratislavou.
Obrí zvon pre Bardejov
Najväčším zvonom, ktorý v Brodku u Přerova vôbec odliali, bol zvon Sv. Urban pre Baziliku sv. Egídia v Bardejove. Keďže v roku 1990 pukli dva historické zvony sv. Ján z roku 1486 a sv. Urban z roku 1584, bolo rozhodnuté o odliati nových zvonov, ktoré by doplnili zostávajúci jediný historický zvon Signum, ľudovo zvaný Umieračik.
Dva prasknuté zvony aj s kolískami na hlavách boli sňaté z veže a umiestnené pred baziliku, kde stoja dodnes. Následne Dytrychovci odliali nové dva zvony. V roku 1994 2200-kilový zvon sv. Jána a o rok nato najväčší zvon na území bývalého Česko-Slovenska – 4000-kilový zvon Sv. Urban.
Kontinuita nového zvona Urban II. voči pôvodnému Urbanovi je v zachovaní biblických citátov, ktoré sa nachádzajú na starom zvone. Na novom sú obidva biblické výroky v slovenčine. Na krku zvona je nápis prvej polovice rovnaký ako na zvone Ján, teda „NA ČESŤ BOŽIU, PANNY MÁRIE A SV. EGÍDIA“.
Úderný veniec je opatrený znakom výrobcu v podobe vetvičky tuje a nesie nápis „DÓM SV.EGÍDIA BARDEJOV A.D. 1995“. Zvon Urban bol posvätený 29. júla 1995 a do veže bol inštalovaný o dva dni nato. V súčasnosti sú v zvonici štyri zvony - pôvodný historický zvon Signum, nové zvony Ján a Urban a najnovší zvon Jozef.
Zvonkohry pre Košice i Brodek
Z ďalších slovenských realizácii treba spomenúť aj 2200-kilogramvý zvon pre Baziliku sv. Emerána na Nitrianskom hrade či zreštaurovanie historického zvonu Urban z roku 1557, ktorý v roku 1966 zničil požiar Urbanovej veže. Vtedy sa tento zvon zrútil a roztrieštil na viac ako 60 úlomkov. V Brodku u Přerova ho znovu poskladali a dnes je vystavený pred Urbanovou vežou.
Zlievači vo VSŽ Košice vyrobili v roku 1996 nový zvon Urban a obdarili ho, opäť s pomocou Marie Dytrychovej-Tomáškovej (mamy dnešnej majiteľky firmy) aj majestátnym hlasom.
Dytrychovci Košiciam odliali a ozvučili v roku 1997 aj košickú zvonkohru umiestnenú na Hlavnej ulici pri Spievajúcej fontáne. Výroba zvonkohier patrí k vrcholom zvonolejárskeho umenia Dytrychovcov. Tá košická pozostáva z 22 zvonov, ktoré symbolizujú 22 košických mestských častí a každú hodinu sa rozoznejú, aby zahrali jednu z 99 známych melódii.
Zvony košickej zvonkohry majú dokopy hmotnosť 1400 kilogramov. Najväčší s priemerom 70 cm a výškou 69 cm váži približne 230 kilogramov. Najmenší má priemer 21 a výšku 20 cm a váži okolo 6 kilogramov.
Jednu zo zvonkohier vytvorili v roku 2000 aj pre domovský Brodek pri Přerove, kde v miestnom parčíku pri kostole postavili zvonkohru pozostávajúcu taktiež z 22 zvonov, pričom najväčší má 220 kg a najmenší váži 5 kg.
Zvony sú zavesené na konštrukcii, ktorá má tvar zvonu a môže zahrať až 110 známych melódii, medzi nimi aj vianočné koledy. Spúšťa sa denne o 18. hodine, v nedeľu a počas sviatkov o 12. hodine.
