Komunikácia na diaľku prežíva od prvých správ pomocou bubnov či dymových signálov búrlivý vývoj. V roku 1832 sa objavuje telegraf, ktorý vie prepojiť len dve susedné miestnosti, no o rok neskôr už zvládne dosiahnuť do jedného kilometra. Prenosu na veľké vzdialenosti však leží stále v ceste zdanlivo neprekonateľná prekážka - more.
Výstrel na diaľku
Miesto na prvý pokus sa priamo ponúka. 28. augusta 1850 kladie britský inžinier John Watkins Brett (1805–1863) pomocou remorkéra Goliath medzi anglickým Doverom a francúzskym mysom Gris-Nez jednoduchý medený kábel, izolovaný gutaperčou, druhom gumy. Kábel nie je príliš odolný, a pri francúzskom pobreží je čoskoro pretrhnutý rybárskou loďou. Je jasné, že ten budúci bude musieť byť trvanlivejší.
Do práce sa zapája anglický inžinier Thomas Russell Crampton (1816-1888), ktorý si len odskočí od vývoja lokomotív. Vyvíja kábel so štyrmi samostatne izolovanými vodičmi, spoločne obrnenými špirálovo stočenými železnými drôtmi. Meria 46 kilometrov a loď Blazer má problémy ho vôbec po Temži dopraviť k moru. Už 19. novembra 1851 však prebehne prvé telegrafické spojenie s európskou pevninou. Dôkaz nemôže byť impozantnejší. Elektrický impulz z Doveru na diaľku odpáli delo v Calais.
Znovu bez dlhov
Je načase prijať väčšiu výzvu. Bude ňou Atlantik. Doteraz trvá osem dní, kým parník dopraví správy z Európy do New Yorku. Aj Amerika preto túži po rýchlejšom spojení. Tunajším priekopníkom je opäť Brit, vynálezca Frederic Gisborne (1824–1892), ktorému sa podarí už v roku 1852 umiestniť podmorský kábel pri kanadskom pobreží.
Potom nachádza spriaznenú dušu - podnikateľa Cyrusa W. Fielda (1819-1892), ktorý síce zbohatol v papierenskom priemysle, no od polovice storočia už život úplne zasvätí telegrafiu. Na tento účel v marci 1853 splatí všetky doterajšie záväzky, aby začal s čistým stolom. „Tak by to neurobil ani jeden z tisíc, a práve týmto činom ste položili základy svojho následného úspechu,“ píše mu s rešpektom jedna z jeho veriteľských bánk.
Obri vyplávajú
Field na začiatok položí pri kanadskom pobreží ďalší, 640 kilometrov dlhý kábel. „Musíme ho predĺžiť až do Írska,“ presviedča svojich obchodných partnerov. Americký oceánograf a najväčší znalec morských prúdov Matthew Maury (1806–1873) odporučí na uloženie kábla plochý podmorský hrebeň, tiahnuci sa Atlantikom od západu k východu. Britská vláda dáva k dispozícii pýchu svojho námorníctva Agamemnón, americká vysiela nemenej obrovskú fregatu Niagara.
Kábel obsahuje vyše 587 000 kilometrov izolovaných drôtov, čo by dokázalo zaistiť spojenie Zeme s Mesiacom. Pri prvom pokuse 5. augusta 1857 sa pretrhne hneď kúsok od amerických brehov. Rovnako tak sa britsko-americkému tímu darí v júli nasledujúceho roku.
Tretíkrát sa lode vydávajú na more 17. júla 1858. Agamemnón a Niagara z pomyselného stredu oceánu pokladajú každá svoju časť kábla späť k svojej zemi. Tentoraz uspejú. „Je to najväčší krok pre ľudstvo od objavenia Ameriky Kolumbom,“ jasá britský denník The Times nad prelomovým položením prvého transatlantického telegrafného kábla.
Kráľovná posiela 98 slov
Prvú správu cez Atlantik posiela 16. augusta 1858 britská kráľovná Viktória (1819–1901) americkému prezidentovi Jamesovi Buchananovi (1791–1868). „Elektrický kábel, ktorý teraz spája Veľkú Britániu so Spojenými štátmi, preukáže ďalšie spojenie medzi národmi, ktorých priateľstvo je založené na ich spoločnom záujme a vzájomnej úcte,“ odkazuje panovníčka. Jej posolstvo sa skladá z 98 slov a na jeho prenesenie je treba 16,5 hodiny.