Školská úloha aj samovražda učiteľa: Podobu slávnych vlajok ovplyvnili kuriózne momenty

 

1. Práca za jedna?

Krajina: USA
Farby: biela, červená, modrá
Rok vzniku vlajky: 1777
Zaujímavosť: Krajčírka zmenila prezidentovi hviezdy.

Napokon sa dočkali. 13 pôvodne britských kolónií na území Severnej Ameriky 4. júla 1776 vyhlasuje Deklaráciu nezávislosti. Pre nový štátny útvar je potrebné ešte upraviť vlajku, aby potupnú britskú nadvládu prestala definitívne pripomínať. Doteraz totiž kolónie používali vlajku Britskej Východoindickej spoločnosti, v ktorej ľavom hornom rohu, v tzv. kantóne, stále trónil britský Union Jack, typický bielo-modro-červený kríž. Takáto situácia je však v atmosfére nadšenia pre nezávislosť neudržateľná.

Hviezdy z oblohy

Už 14. júna 1777 rozhoduje Kongres o tom, že britskú vlajočku podľa návrhu právnika a hudobníka Francisa Hopkinsona (1737-1791) nahradia hviezdy. „Hviezdy sú zozbierané z oblohy, červená farba pochádza z Anglicka a biele pruhy predstavujú odlúčenie od materskej krajiny,“ opisuje chystanú podobu prvý americký prezident George Washington (1732–1799). Vlajku má tú česť ušiť krajčírka Betsy Rossová (1752-1836) z Filadelfie. Keď si u nej Washington za 14 libier, 12 šilingov a 2 pence vlajku objednáva, žena sama prispeje cennými postrehmi, a vlajka sa tak vďaka nej upravuje. Pôvodne šesťcípe hviezdy sú napríklad nahradené päťcípymi, ktoré sa budú pri výrobe ľahšie strihať. Betsy potom bude americké vlajky vyrábať ďalších 50 rokov.

Navždy 13

Počet 13 červených a bielych pruhov, ktorý na prvej vlajke zhodou okolností zodpovedá počtu povstaleckých kolónií, sa má prispôsobovať tomu, ako budú ďalšie územia k novo vzniknutému štátu pristupovať. Hneď po pričlenení Vermontu a Kentucky v roku 1791, respektíve 1792, sa však ukáže, že táto cesta je slepá. Vlajka má síce teraz 15 pruhov, ale odborníci sa sťažujú, že pri pohľade z diaľky, najmä na mori, budú už pruhy splývať. V roku 1818 je teda prijatá zásada, že pruhov bude opäť len 13, nech už sa budú Spojené štáty skladať z akéhokoľvek počtu štátov.

Dejepisár drží slovo

Počet štátov však svoje vyjadrenie na vlajke má. Zodpovedá mu počet hviezd v modrom poli v jej ľavom hornom rohu. Dnešnú podobu vlajky údajne navrhuje v roku 1958 študent Robert Heft (1942–2009) z Ohia v rámci svojej školskej práce. Strávi 12 hodín starostlivým vystrihovaním hviezd a ich usporiadaním do piatich radov po šiestich a štyroch radov po piatich. V škole však za svoj výtvor jednotku nedostane, pretože počet hviezd nezodpovedá vtedajšiemu počtu 48 štátov USA. „Zlepším ti známku, keď presvedčíš vládu, aby tvoju vlajku použila,“ žartuje profesor dejepisu Stanley Pratt. Robert začína bombardovať vládu listmi a telefonátmi, a keď o rok neskôr pristúpi k USA aj Aljaška a Havaj, telefonuje prezident Dwight Eisenhower (1890-1969) Robertovi osobne a jeho vlajku si vyžiada. „Mením ti známku na jednotku,“ drží slovo profesor Pratt. Americký spisovateľ Alec Nevala-Lee však iba pred dvoma rokmi dokázal, že Heftov príbeh je len často citovaným mýtom. V skutočnosti autorstvo súčasnej vlajky patrí Americkému vojenskému inštitútu pre heraldiku.

 

2. Proces na stáročia

Krajina: Veľká Británia
Farby: biela, červená, modrá
Rok vzniku vlajky: 1801
Zaujímavosť: Tvoria ju kríže svätých.

Vlajke Veľkej Británie sa hovorí Union Jack, aj keď toto označenie by vlastne správne malo znieť Union Flag. Slovo Jack sa tradične používalo iba na pomenovanie námornej vlajky, ale vzhľadom na význam námorníctva v britskej histórii sa spojenie Union Jack dokonale ujalo. Ostatne na lodiach sa prvá britská vlajka naozaj používať začala…

Stretnutie Juraja s Ondrejom

Keď v roku 1603 škótsky kráľ Jakub VI. (1566–1625) sadá aj na anglický trón, konečne spája obe susedné kráľovstvá v jedinú personálnu úniu. To samozrejme chce aj spoločnú vlajku. Angličania majú svoj kríž sv. Juraja, teda červený kríž na bielom pozadí, Škóti zase kríž svätého Ondreja, tvorený bielym diagonálnym krížom na modrom pozadí. Stačí teda oba kríže prepojiť, čo sa stane roku 1606. Oba štáty sú však aj napriek spoločnému panovníkovi stále ešte relatívne samostatné a novú vlajku využíva iba námorníctvo. Všetko sa zmení roku 1707, kedy je anglické kráľovstvo so škótskym definitívne spojené a vzniká Kráľovstvo Veľkej Británie. Vlajka je teraz oficiálna aj na použitie na súši. Konečnú podobu však britská vlajka dostane až o storočie neskôr, keď sa k Británii nedobrovoľne pridáva Írsko. Aj to má totiž svoj kríž, kríž svätého Patrika. Union Jack sa teda rozrastá o červený diagonálny kríž.

 

3. Aby nedošlo k trapasu…

Krajina: Japonsko
Farby: biela, červená
Rok vzniku vlajky: 1870
Zaujímavosť: Zákon o vlajke bol prijatý po samovražde pedagóga.

Jedna z najjednoduchších vlajok sveta sa môže pochváliť veľmi starou históriou. Podľa zachovaných dokladov používal symbol slnka na svojich zástavkách už v roku 701 japonský cisár Mommu (683–707). Prápory s červeným kruhom na bielom poli začínajú na svojich lodiach vztyčovať aj námorné sily šógunov rodu Tokugawa (1603–1868). Štátna vlajka však vtedy nemá pre Japonsko žiadny veľký význam, pretože krajina sa po dve storočia v obave z obchodného, ​​vojenského i náboženského vplyvu európskych mocností snaží úplne izolovať od okolitého sveta.

Slnko znamená čistotu

Až keď v druhej polovici 19. storočia Japonsko mení smer a začína sa otvárať svetu, objavuje sa potreba prezentovať sa štátnou vlajkou. Nikto nechce opakovať trápny okamih z 8. júla 1853. Vtedy do Japonska prišla delegácia s posolstvom amerického prezidenta a pri slávnostnom akte viala iba americká vlajka, pretože Japonsko žiadnu nepoužívalo. Hneď v nasledujúcom roku, 5. augusta 1854, je preto schválená japonská námorná vlajka, tvorená červeným slnečným kotúčom na bielom poli, o 16 rokov neskôr sa stáva aj oficiálnou vlajkou štátu. V Japonsku sa jej hovorí Nissōki alebo vlajka slnka, ale ujíma sa tiež označenie Hinomaru alebo slnečný kruh. Červená farba okrem slnka symbolizuje čistotu a poctivosť, biela je potom vyjadrením úprimnosti a nadšenia.

Bezradný riaditeľ

Aj v japonskej histórii však potom nastane doba, kedy je táto vlajka zabudnutá. V dôsledku porážky v druhej svetovej vojne nesmie krajina svoju vlajku voľne používať, a tak japonská obchodná flotila namiesto nej zavádza náhradný prápor, tvorený modrým a červeným pruhom. Vlajka s červeným kruhom potom prechádza rôznymi úpravami a napodiv stále nie je oficiálne prijatá. Často sa totiž objavujú námietky proti používaniu symbolov spojených s japonským militarizmom. Tieto spory nakoniec vyústia v tragickú udalosť, keď 58-ročný riaditeľ školy v meste Sera v prefektúre Hirošima Tošihiro Išikawa 28. februára 1999 spácha samovraždu po tom, čo nedokáže vyriešiť spor s ďalšími zamestnancami školy o správnom používaní vlajky pri školskom ceremoniáli. „Nemám inú možnosť, neviem, čo je správne a čo zlé,“ píše v liste na rozlúčku. Incident vedie k tomu, že používanie štátnych symbolov nabudúce získa presnú a záväznú podobu. Postará sa o to zákon o štátnej vlajke a hymne z 13. augusta 1999.

 

4. Hviezdy neprešli

Krajina: Československo
Farby: biela, červená, modrá
Rok vzniku vlajky: 1920
Zaujímavosť: Na vlajke mohol byť husitský kalich.

Keď sa v roku 1918 rodí samostatná československá republika, dostáva do vienka aj novú štátnu vlajku. Tá však ešte nemá neskoršiu podobu. Zatiaľ je tvorená iba dvoma farbami – spodným červeným pruhom a horným pruhom bielym. Je to tradičný prápor Zemí koruny českej, ktorý sa objavoval už v 16. storočí a jeho používanie sa ujalo predovšetkým na začiatku 19. storočia. Všetci si však uvedomujú, že nejde o konečné riešenie. Nová vlajka sa totiž v ničom nelíši od vlajky Poľska, alebo Horného Rakúska…

Kalich, alebo lev?

Už na konci roku 1918 z podnetu historika Gustava Friedricha (1871-1943) vzniká znaková komisia, ktorá má vytvoriť novú podobu štátnej vlajky. Diskutuje sa o využití husitských symbolov či legionárskych tradícií, medzi návrhmi sa objavujú motívy kalicha, leva či kotvy. Členmi komisie sú aj významné osobnosti nášho výtvarného umenia ako napríklad grafik Vojtech Preissig (1873–1944), ktorý presadzuje použitie päťcípych hviezd podľa vzoru Spojených štátov amerických. „Štyri hviezdy by predstavovali Čechy, Moravu, Sliezsko a Slovensko,“ odporúča. V komisii zasadajú aj jeho slávni kolegovia, maliari František Kupka (1871-1957) a Václav Špála (1885-1946). Ako najväčší prínos sa však ukáže prizvanie koncipienta štátneho archívu Jaroslava Kursa (1875-1950), ktorý má za úlohu graficky spracovávať jednotlivé návrhy. Ten prichádza s jednoduchým doplnením pôvodnej bielo-červenej vlajky o modrý klin, symbolizujúci Slovensko.

Kam povedie modrá?

Kursov modrý klin zasahuje do tretiny šírky vlajky a túto podobu tiež obsahuje návrh zákona z 30. októbra 1919. Komisia však stále nie je s výsledkom úplne spokojná a jej člen, maliar František Kysela (1881–1941), odporučí drobnú zmenu. Konečné znenie zákona č. 252/1920 Zb. z 30. marca 1920 tak schvaľuje podobu vlajky s klinom, vedúcim až do polovice vlajky. Túto jednoduchú a graficky čistú vlajku verejnosť prijíma bezvýhradne. „Vej, naša vlajka, večne vej, vej za búrky aj za pohody!“ píše v roku 1930 básnik Viktor Dyk (1877–1931) vo svojej zbierke Deviata vlna.

 

5. Nie zlatá, ale melónová

Krajina: Nemecko
Farby: čierna, červená, žltá
Rok vzniku vlajky: 1949
Zaujímavosť: Rovnaké farby používala už Svätá ríša rímska.

Čierno-červeno-žltá farebná heraldická kombinácia je na území Nemecka bežná už od čias stredoveku. Preberajú ju príslušníci oslobodeneckých síl, ktorí sa na začiatku 19. storočia stavajú proti napoleonskému útlaku. Dobrovoľníci pod vedením pruského majora Ludwiga von Lützowa (1782–1834) v snahe zjednotiť rozmanité uniformy z rôznych častí krajiny ofarbujú v roku 1813 svoj odev na jednotnú čiernu, pridávajú červené manžety a zlaté gombíky. Čierno-červeno-žltá trikolóra sa stáva symbolom boja a v roku 1848 ju Frankfurtský snem vyhlasuje za oficiálnu vlajku zväzku nemeckých štátov.

Nestála farba

Nie vždy však odvtedy čierno-červeno-žltá vlajka nad nemeckým územím veje. V 70. rokoch 19. storočia prevláda kombinácia čiernej, bielej a červenej ako spojenie farieb Pruska a hanzových miest. Počas druhej svetovej vojny zase Adolf Hitler (1889-1945) presadzuje za štátnu vlajku prápor svojej strany NSDAP so svastikou. Keď je potom v septembri 1949 vyhlásená Spolková republika Nemecko a vzápätí aj Nemecká demokratická republika, obe krajiny sa vracajú k tradičnej farebnej kombinácii. NDR pridáva k trikolóre aj štátny znak. Zjednotenie Nemecka v roku 1990 je potom opäť tiež okamihom zjednotenia štátnej vlajky. Vzhľadom k tomu, že sa v rôznych dobách najmä odtieň žltej veľmi menil a často bola nahradzovaná aj zlatou farbou, platí v súčasnej dobe odporúčanie ministerstva vnútra, v ktorom je najsvetlejšia časť trikolóry presne definovaná ako RAL 1028 alebo melónovo žltá.

 

6. Zavraždený symbol?

Krajina: Kanada
Farby: biela, červená
Rok vzniku vlajky: 1964
Zaujímavosť: Dva červené pruhy symbolizujú dva oceány.

Keď sa 1. júla 1867 tri britské severoamerické provincie zjednocujú a prijímajú Zákon o Britskej Severnej Amerike, berú jednoducho za svoju britskú vlajku. Tá zostáva v platnosti až do polovice 60. rokov 20. storočia. V roku 1963 však nastáva čas na zmenu. Vyhlasuje sa národná debata, ktorá má vybrať novú vlajku, iba a výhradne kanadskú. Premiér Lester Pearson (1897 – 1972) zakladá výbor, aby posúdil možné návrhy. Jasným favoritom je kanadský Červený prápor, používaný na mori a nesúci ako britskú vlajku, tak kanadský znak. Nakoniec však bude všetko inak...

Nerobí rozdiely

Kanadským znakom je už od 18. storočia javorový list, pôvodný symbol erbu Ontária a Québeku, javorový list ospevuje aj hymna The Maple Leaf Forever a javorový list od roku 1921 nechýba ani v kanadskom štátnom znaku. Sám Pearson by ho rád použil a navrhuje vlajku s tromi javorovými listami na bielom štvorci, lemovanom modrými pásmi. Išlo by to však aj jednoduchšie. Koncept s jediným listom, predložený historikom George Stanleym (1907-2002), nakoniec v konkurencii zhruba 6000 návrhov víťazí a konečnú podobu mu dáva grafik a vyslúžilý seržant Jacques St-Cyr (1921-1996). Návrh je prijatý 15. decembra 1964. „Vlajka je symbolom jednoty národa, pretože nad všetky pochybnosti reprezentuje všetkých občanov Kanady bez rozdielu rasy, jazyka, presvedčenia alebo názoru,“ vyhlasuje vtedy hovorca Senátu Maurice Bourget (1907–1979). Napriek tomu si George Stanley ešte zažije veľa nenávisti od tradicionalistov. „Zavraždil našu vlajku,“ vykrikujú.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.