BRATISLAVA - Cestovanie za svetovými pamiatkami je pre mnohých splnením snov. No niekedy môže poriadne potrápiť naše peňaženky. Možno vás preto nahnevá informácia, že cena vstupeniek pre zahraničných turistov býva v niektorých prípadoch výrazne vyššia ako pre miestnych obyvateľov.
Jedným z najvýraznejších príkladov je Tádž Mahal v Indii, ktorý bol zaradený medzi 7 nových divov sveta. Zatiaľ čo indickí obyvatelia zaplatia za vstup len 50 rupií, čo nie je ani jedno celé euro, zahraniční návštevníci musia siahnuť hlbšie do peňaženky a zaplatiť až 1 100 rupií. Ide o mnohonásobné navýšenie, ktoré viacerí dovolenkári kritizujú. Tento rozdiel je odôvodnený tým, že miestni obyvatelia by mali mať jednoduchší prístup k svojmu kultúrnemu dedičstvu.
Podobná cenová stratégia funguje aj v Angkor Wat v Kambodži, ktorý je najväčším náboženským komplexom na svete. Kým Kambodžania môžu toto miesto navštíviť zadarmo, zahraniční turisti zaplatia vstupné vo výške takmer 40 eur. Tento rozdiel má podporiť miestnych obyvateľov a zároveň financovať údržbu tohto historického skvostu. Peniaze sú teda aspoň investované vhodným spôsobom na záchranu jedinečnej pamiatky.
Magnetom pre turistov je aj fascinujúca archeologická lokalita Petra. Domáci tam za vstupné platia len symbolický 1 jordánsky dinár, teda približne 1,30 eura, no pri turistoch sa poplatky môžu vyšplhať až na 120 eur. Podobne je to aj pri Machu Picchu v Peru, kde zahraniční turisti zaplatia 57 dolárov, zatiaľ čo domáci len polovicu.
Aj v mestách ako New York alebo Londýn sú múzeá a galérie často prístupnejšie pre miestnych obyvateľov. Napríklad v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku môžu obyvatelia štátu New York zaplatiť vstupné podľa vlastného uváženia. Na druhej strane, zahraniční návštevníci platia pevné vstupné vo výške 30 dolárov.
V Londýne môžu zas obyvatelia štvrte Tower Hamlets navštíviť ikonickú Tower of London za symbolickú 1 libru, zatiaľ čo bežná cena vstupenky pre dospelého je 35 libier. Takto chcú domácim sprístupniť kultúru ich komunity a pomôcť im pri spoznávaní vlastných dejín.
Rôzne ceny vstupného sa však netýkajú len pamiatok a aj prírodné atrakcie ako Národný park Galapágy v Ekvádore alebo Národný park Serengeti v Tanzánii uplatňujú výrazné rozdiely v cenách vstupeniek. Na Galapágoch zaplatia zahraniční návštevníci až 200 eur, zatiaľ čo miestni obyvatelia len 30. V Serengeti je vstupné pre turistov okolo 70 eur, kým Tanzánčania platia len symbolických 10 000 tanzánskych šilingov, čo sú približne 4 eurá.
Dvojité ceny sú často odôvodňované tým, že turisti majú väčšiu kúpnu silu a ich poplatky pomáhajú financovať údržbu a ochranu pamiatok. Zároveň tieto rozdiely umožňujú návštevu atrakcií aj pre menej majetných domácich obyvateľov. Na druhej strane, niektorí cestovatelia považujú tieto praktiky za nespravodlivé a diskriminačné. Z toho dôvodu dokonca niektorí z nich návštevu takýchto miest bojkotujú.
