MAROKO - V rukaviciach a vyzbrojené nožnicami si ženy prepletajú cestu cez tŕnisté kríky a svoju úrodu strihajú a odhadzujú do fúrikov. Mierne teploty, veľa slnečného svetla a nízka vlhkosť robí z polí okolo marockého mestečka Kalaat Mgúna ideálne miesto pre rast tunajšej typickej kvetiny – damašskej ruže.
"Vďaka bohu za dážď," hovorí zberačka ruží Fátima Alamíová. "Ruže sú aj inde, ale nikde nie sú také ako tu," dodáva.
Hojné zrážky a pár lejakov zaistili Maroku výnimočný zber kvetov, ktoré sa následne používajú na ružovú vodu a olej. Pre tento rok sa očakáva až 4800 ton ružových a prenikavo voňajúcich kvetov, čo ďaleko presahuje priemernú úrodu z rokov 2020 a 2023, uvádza údaje z oblastného úradu pre poľnohospodársky rozvoj sídliaceho v neďalekom meste Varzázát.
Mestečko Kalaat Mgúna, ktoré leží v pohorí Vysoký Atlas, ožíva každý rok vďaka medzinárodnému festivalu ruží, ktorý tento rok oslavuje 60. výročie. Takmer všetko sa tu upína k oslavám ruží – od sôch v tvare ruží pri vstupe do mesta po ružové taxíky.
Dievčatá a chlapci postávajú na krajoch cesty, kde plané ruže kvitnú do najrôznejších spletencov, a predávajú ruže v tvare srdca ako dekoráciu na palubné dosky áut. Deti sa motajú okolo kolotoča s motívmi tohto tŕnitého kvetu a billboardy inzerujú produkty z ruží v najmenej šiestich jazykoch - arabčine, francúzštine, angličtine, španielčine, japončine a tiež v berberčine, ktorú používajú miestni obyvatelia.
Ružové polia za mestom sa tento rok rozkladajú na 1020 hektároch. Na jeden hektár ruží pripadne trochu vody a viac ako 120 dní práce, ktorá sa v okolí zháňa ťažko. Miestny priemysel s ružami je podľa oblastných úradov dokonalým príkladom udržateľného rozvoja, pretože tieto tŕnisté rastliny sa dobre adaptovali na podnebie a zakorenili do tunajšej kultúry - do hudby, tanca a osláv, ako sú napríklad svadby.
"Ruže sa dokonale prispôsobili nášmu regiónu a podmienkam, v ktorých tu teraz žijeme," hovorí s odkazom na marocké dlhé obdobia sucha riaditeľ miestneho úradu pre poľnohospodársky rozvoj Abdal Azíz Mbirik. Cena za kilogram ruží je päťkrát až šesťkrát väčšia, než bola pred niekoľkými rokmi, a na rozdiel od ďalších iných poľnohospodárskych produktov, ktoré Maroko vyváža, ruže z Kalaat Mgúny pestujú prevažne drobní poľnohospodári.
Tí na jej pestovanie používajú kvapkovú závlahu, ktorá zaobchádza s vodou úsporne. Aj keď sú teda ruže považované za hnaciu silu miestnej ekonomiky, ženy pracujúce na ružových poliach si v priemere zarobia 80 až 100 marockých dierhámov (cca 7,30 až 9 eur) za deň v čase zberu.
Z polí sa ruže dostávajú vo vreciach na zemiaky do miestnych destilérií. Tam ich rozprestrie po stoloch, roztriedi a nakoniec ich nasypú do medených kotlov, známych ako alembiky, kde sa okvetné lístky sparujú a filtrujú do vonných vôd a vzácnych olejov. Tie potom zamestnanci uskladňujú v ružových fľaštičkách, v drobných sklenených flakónkach alebo sa z nich vyrábajú mydlá či pleťové krémy.
Produkty z ruží, ktoré sú v Maroku už dlho považované za prírodný liek na najrôznejšie neduhy, sú po celom svete stále žiadanejšie. Miestni predstavitelia sa preto snažia nájsť cestu, ako nabádať farmárov, aby v nasledujúcich rokoch rozšírili svoju produkciu.
Na festivalovom sprievode máva za rytmu bubeníkov nová Miss ruží Fátima Barmakíová. Dúfa, že jedného dňa svet uzná krásu mestečka Kalaat Mgúna a jeho ruží. Uprostred všeobecného veselia a ruchu si však na niečo spomenie: "Ženy, ktoré kvety zbierajú, sú v tomto všetkom najdôležitejšie. Nič z toho by bez nich nebolo možné," dodala.
