TURKMÉNSKO - Odborníkom sa podarilo znížiť intenzitu požiaru v plynovom kráteri Darvaza v púšti Karakum, ktorý sa prezýva Brána do pekla. S odvolaním sa na Irinu Lurjevovú z koncernu Turkmengaz o tom informovali agentúry AFP a TASS. Oheň v rozsiahlom kráteri horí už desaťročia. Prezident stredoázijskej krajiny pred rokmi podľa stanice BBC nariadil likvidáciu lokality z environmentálnych dôvodov a tiež v snahe zvýšiť export plynu.
"Intenzita horenia krátera sa oproti augustu 2023 znížila viac ako trikrát, čo potvrdzuje účinnosť prijatých opatrení," uviedla Lurjevová na vedeckej konferencii v Ašgabate. Tento výsledok sa podľa jej slov podarilo dosiahnuť vďaka zintenzívneniu ťažby plynu z miestneho ložiska, čo znížilo prísun plynu do horiaceho krátera. "Kým predtým bola obrovská žiara z ohňa viditeľná niekoľko kilometrov ďaleko, dnes zostáva len slabý zdroj horenia," povedala Lurjevová.
Desiatky metrov široký kráter Darvaza vznikol podľa niektorých zdrojov v roku 1971 v dôsledku ľudskej činnosti. Lurjevovová uviedla, že sa tak stalo pri nehode počas vŕtania prieskumného vrtu. Sovietski geológovia sa potom rozhodli unikajúci metán, ktorý je hlavnou zložkou zemného plynu, z bezpečnostných dôvodov zapáliť, aby zabránili prípadnej otrave ľudí a zvierat. Predpokladali vraj, že plyn počas niekoľkých dní vyhorí, ale ukázalo sa, že ložisko je rozsiahlejšie a oheň horí v kráteri dodnes.
Niektorí však túto teóriu vzniku spochybnili. Kanadský bádateľ George Kourounis, ktorý v roku 2013 preskúmal vnútro krátera, zistil, že sa vlastne presne nevie, ako vznikol, napísala pred rokmi BBC a podotkla, že podľa miestnych geológov vznikol už v 60. rokoch minulého storočia a zapálený bol v 80. rokoch.
Horiaci kráter získal prezývku Brána do pekla alebo Žiariace Karakum a stal sa turistickou atrakciou. Medzitým však začali silnieť globálne obavy z dopadu emisií metánu a oxidu uhličitého na klímu av roku 2022 vtedajší prezident Gurbanguly Berdymuhamedov oznámil plán na uzavretie lokality, napísala predtým agentúra Bloomberg. Úrady potom podľa nej navrhli vrt pre ťažbu plynu z ložiska zásobujúceho kráter, aby sa komodita radšej dostala na trh.
Stredoázijský Turkménsko od jeho nezávislosti po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 spravuje autoritársky režim nepripúšťajúci prakticky žiadnu významnú opozíciu. Izolovaná krajina sa snaží diverzifikovať ekonomiku, ktorá v drvivej miere závisí od obrovských zásob zemného plynu. Napriek tomuto prírodnému bohatstvu väčšina obyvateľov krajiny žije v chudobe.
