Hlavná stránka > Zaujímavosti, atrakcie > To najlepšie zo sveta

Najkrajšie knižnice na svete: Kde chránia vzácne výtlačky netopiere?

2022-03-25 07:00:00 | | |

Rakúska národná knižnica – Viedeň, Rakúsko
Zdroj: Österreichische Nationalbibliothek/Hloch

K prvým tvorcom aj vlastníkom kníh patria kláštory. Mať vlastnú kráľovskú knižnicu sa stáva otázkou prestíže až neskôr. V Čechách sa ňou môže pochváliť Přemysl Otakar II., ktorý dostal darom z cudziny niekoľko astrologických a astronomických diel.

predošlé

nasledujúce

Náruživými zberateľmi spisov sa stávajú aj univerzity, ktoré sa v Európe rodia už od konca 12. storočia. S vynálezom kníhtlače sa v polovici 15. storočia tlačené knihy šíria aj medzi šľachtu a bohaté meštianstvo. Zbierky sa utešene rozrastajú a v osvietenskom 18. storočí dochádza k zlomu, keď sa knižnice sprístupňujú verejnosti, túžiacej po vzdelaní. Vtedy sa tiež budujú veľkolepé knižničné sály...

Príspevok bohatého kráľa

Knižnica: Joanina

Miesto: Coimbra, Portugalsko

Rozsah zbierok: 300 000 diel

Vedenie najstaršej portugalskej univerzity v Coimbre roku 1717 požiada kráľa Jána V. (1689–1750) o príspevok na vybudovanie knižnice. „Vaše plány sú veľmi skromné,“ odvetí panovník sucho a pošle oveľa väčšiu sumu, než o akú si vzdelanci povedali. Môže si to dovoliť, pretože zlato privážané z Brazílie mu utešene plní štátnu kasu. Vďaka nemu pod taktovkou architekta Gaspara Ferreiry vznikajú tri bohato zdobené barokové sály, ktorých steny lemujú dubové police. Aby sa do nich nepustil hmyz, rovnako ako do uskladnených kníh a rukopisov, majú tu jeden trik. Priestory čitárne zamestnanci a čitatelia zdieľajú s kolóniou netopierov! Báť sa ich ale nemusia, cez deň totiž tieto lietajúce cicavce spia. Večer čo večer však knihovníci zakrývajú regály s knihami ťažkými plachtami, aby ich ochránili pred netopierím trusom. Počas noci okrídlení pomocníci vychytajú všetkých škodcov.

Pod paľbou kritiky

Knižnica: Rakúska národná

Miesto: Viedeň, Rakúsko

Rozsah zbierok: 7 400 000 diel

Habsburgovci sa samozrejme pýšia vlastníctvom mnohých literárnych diel. Za základ ich dvorskej knižnice považujú odborníci Evanjeliár Jána z Opavy z roku 1368, zrod skutočnej knižnice ale datujú až do roku 1575, kedy im holandský knihovník Hugo Blotius (1533–1608) zbierku katalogizoval. Dvere k nej pre verejnosť otvárajú v roku 1730, kedy vo viedenskom Hofburgu staviteľ Joseph Emanuel Fischer von Erlach (1693-1742), riadiaci sa plánmi svojho otca Johanna Bernharda Fischera von Erlach (1656‒1723) dokončuje sálu určenú priamo pre ňu. Na svoju dobu dokonalý katalóg v podobe kartičiek vytvára roku 1780 archivár Gottfried van Swieten (1733–1803). Dobová tlač napriek tomu nešetrí kritikou, že bibliotéka málo slúži svojim čitateľom, pretože je otvorená iba dopoludnia. Popoludní si sem ľudia môžu zájsť pre knihu až v dobe Františka Jozefa I. (1830-1916).

Rakúska národná knižnica – Viedeň, Rakúsko

Lekáreň duše

Knižnica: opátska v kláštore svätého Havla

Miesto: St. Gallen, Švajčiarsko

Rozsah zbierok: 160 000 diel

Ticho, v ktorom človek počuje aj vlastný dych, panuje v 9. storočí v skriptóriu kláštora sv. Havla. Anglosaskí a írski mnísi sa sem doslova hrnú, aby sa im dostalo tej cti prepisovať a šíriť tu významné literárne diela. Tunajšia knižnica patrí k najvýznamnejším centrám európskej vzdelanosti. Sám francúzsky kráľ Karol Veľký (747/748–814) požiada pápeža Adriana I. (†795), aby sem poslal rukopisy gregoriánskych chorálov na rozmnoženie. Zbierka spisov našťastie prežije aj požiar opátstva v roku 937 a v ďalších storočiach sa rozširuje. Dnes už návštevníkov nevíta strohá stredoveká pisáreň, ale nádherná roková sála podľa návrhu rakúskeho architekta Petera Thumba (1681–1767), ktorý už na vstupných dverách hlása, že je „Psyches iatreion“, lekárňou duše.

Knižnica kláštora svätého Havla – St. Gallen, Švajčiarsko

Pomohla jej revolúcia

Knižnica: Sainte-Geneviève

Miesto: Paríž, Francúzsko

Rozsah zbierok: 2 000 000 diel

Svoj pôvod má už v temných dobách stredoveku, keď sa tu nachádza konvent Sainte-Geneviève. Rozrastaniu jej zbierok pomôže hlavne Veľká francúzska revolúcia a napoleonské vojny, kedy mnoho skonfiškovaných spisov z iných kláštorov putuje práve sem. Už predtým ale bola prístupná verejnosti. Pre ňu v rokoch 1843 – 1850 buduje architekt Henri Labrouste (1801 – 1875) novú budovu s renesančnou fasádou a rozľahlou sálou, v ktorej necháva vyniknúť železné prvky.

Vyrástla do výšky

Knižnica: pri Trinity College

Miesto: Dublin, Írsko

Rozsah zbierok: 7 000 000 diel

Existencia knižnice je zviazaná s najstaršou írskou univerzitou, ktorú založila anglická kráľovná Alžbeta I. (1533–1603) už v roku 1592, aby tak upevnila moc Tudorovcov v Írsku. Hlavná sála, tiež zvaná Dlhá, z 18. storočia, ktorej autorom je írsky architekt Thomas Burgh (1670-1730), postupne nepostačuje rozrastajúcej sa zbierke. Preto sa z rovných stropov stali v 19. storočí klenuté, knižnica vyrástla do výšky a dnes zahŕňa galériu.

Prínos jezuitov

Knižnica: Národná v Klementine

Miesto: Praha, Česká republika

Rozsah zbierok: vyše 7 500 000

„Českých knížek hubitelé lítí – plesnivina, moli, jezoviti,“ veršuje vo svojom epigrame novinár Karel Havlíček Borovský (1821–1856). Jezuitom ale trochu krivdí. Aj keď české knihy cenzurujú a niektoré aj pália, na druhú stranu od svojho príchodu do Čiech v roku 1556 budujú teologicky zameranú knižnicu úctyhodného rozsahu, ktorá od roku 1722 slúži na účely ich univerzity. „Lepší seminár bez vlastného chrámu ako škola bez knižnice,“ vyhlasuje zakladateľ pražského verejného jezuitského semináru sv. Klimenta Peter Canisius (1521 – 1597). Jezuiti tak položia základ budúcej najväčšej knižnice v českých krajinách. Osvietená panovníčka Mária Terézia (1717–1780) ju roku 1777 vyhlasuje za Verejnú c. k. Univerzitnú knižnicu a otvorí ju záujemcom o štúdium. V tej chvíli ju už zdobí krásna baroková knižničná sála.