Spomienky na holokaust: Múzeum Anny Frankovej v Amsterdame

Dom pôvodne slúžil ako sídlo kancelárií firmy, pre ktorú pracoval Annin otec Otto. V jeho zadnej časti sa nachádzala prístavba, ktorá bola ukrytá pred zrakmi ľudí zo všetkých štyroch strán a poskytovala tak ideálnu príležitosť na úkryt. Práve tu sa počas druhej svetovej vojny rodina spolu s ďalšími štyrmi Židmi - zamestnancami firmy - skrývala pred nacistami.

Trinásťročná Anna si počas tohto obdobia písala denník. Z jej zápiskov vyplynulo, že hoci priestor, ktorý osem ľudí spoločne obývalo, tvorilo len asi 46 metrov štvorcových, hodnotila ho ako nadmieru luxusný príbytok oproti úkrytom, ktoré mali k dispozícii iní Židia.

Rodinu napokon anonymne nahlásili nacistom a deportovali do Osvienčimu. Annu so sestrou neskôr presťahovali do Bergen-belsenu, kde umrela na týfus v roku 1945, dva mesiace pred oslobodením tábora. Jediným členom rodiny, ktorý vyhladzovanie Židov prežil, bol otec Otto Frank. Ten neskôr ako aktivista bojoval za zachovanie domu, ktorý sa po vojne dostal do rúk súkromníkov a plánovalo sa jeho búranie. Napokon vďaka nadácii dom zachovali a zrekonštruovali na múzeum, ktoré dnes víta milión návštevníkov ročne.

Zdroj/autor: wikipedia, Eva Kopaničáková, drom