V Ravenne sa písali dejiny, dnes ukrýva neuveriteľné poklady ranokresťanského umenia

 

Ravenna má za sebou mimoriadne bohatú históriu. Prvé osídlenie založili Umbrovia, neskôr sa na tomto území usadili Etruskovia a v 2. storočí pr. Kr. sem začali prenikať Rimania. Cisár Augustus si Ravennu zvolil za základňu pre loďstvo a nechal tam vybudovať veľký prístav a vojenský tábor.

Po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 sa Ravenna stala hlavným mestom Západorímskej ríše. Najväčší rozkvet zažila za vlády cisára Valentiana III., za ktorého reálne vládla jeho matka Galla Placidia. Tá do mesta pozývala najvýznamnejších byzantských umelcov, ktorí navždy zmenili jeho podobu.

Mestu sa mimoriadne darilo aj za ostrogótskeho panovníka Theodoricha, ktorý nechal postaviť kostoly pre stúpencov arianizmu. Tunajšie ranokresťanské pamiatky patria k najvzácnejším na svete, najmä vďaka nádherným a komplikovaným mozaikám.

 

Starobylé baptistérium

K najznámejším pamiatkam v Ravenne patrí baptistérium ortodoxných, jedna z najstarších budov v meste. Pochádza z 5. storočia a na prvý pohľad upúta zaujímavým osemuholníkovým pôdorysom. Z historického hľadiska ide o veľmi dôležitý dôkaz toho, že sa už v tomto období šírila v oblasti kresťanská viera.

Jej význam podčiarkuje i nádherná výzdoba. Interiéru dominuje veľká mozaika, na ktorej uvidíte scénu, ako Ján Krstiteľ krstí Ježiša. Na ďalších sú zachytené výjavy, ktoré zobrazujú fragmenty zo života apoštolov. Baptistérium sa nachádza na mieste, kde sídlia viaceré dôležité pamiatky. Hneď vedľa neho je staršia kaplnka a v minulosti sa v rovnakej štvrti nachádzali slávne rímske kúpele.

 

Bazilika di San Vitale

Pri viacerých pamiatkach v Ravenne platí, že svoje pravé tajomstvá ukrývajú až v interiéri. Tak tomu je aj v prípade baziliky di San Vitale, ktorú nechal ravennský biskup postaviť v roku 526 na mieste, kde bol pochovaný mučeník svätý Vitál. Exteriér je jednoduchý a opäť ide o budovu, ktorej hlavná časť má osemuholníkový pôdorys.

Interiér ukrýva vzácne mozaiky. Na stenách a stropoch je zobrazený cisár Justinián a jeho manželka Theodora spolu s postavami  zo Starého a Nového zákona. Bazilika svätého Vitála predstavuje jeden z najrannejších príkladov byzantského umenia v západnej Európe.

 

Mauzóleum Gally Placidie

Keď vyjdete z baziliky, čaká na vás ďalšia dôležitá pamiatka - mauzóleum, v ktorom nájdete pozostatky Gally Placidia, jednej z dcér rímskeho cisára. Bolo postavené v rokoch 425 až 450 a ani v tomto prípade nechýba bohatá výzdoba interiéru. Atmosféra mauzólea je však podstatne pokojnejšia. Okná sú menšie, preto cez farebné sklá preniká dnu menej svetla.

Na najkrajšej mozaike je zobrazený Ježiš s ovečkami. a umelci do svojich diel zakomponovali aj symboly, ktoré predstavujú štyroch hlavných evanjelistov. Nádherné je tiež zachytenie nočnej oblohy v sýtomodrej farbe  s ozdobami v podobe zlatých hviezdičiek. V centre stavby je sarkofág Gally Placidie z mramoru, kde je pochovaná aj s manželom a synom.

 

Ariánske svätyne

Za vlády Teodoricha Veľkého regiónu dominoval tzv. arianizmus. V Ravenne sídlil arcibiskup, ktorý si nechal neďaleko baptistéria postaviť palác s kaplnkou sv. Andreu na pôdoryse gréckeho kríža. Jedná sa o jedinú existujúcu ranokresťanskú kaplnku, ktorá sa zachovala bez akéhokoľvek vážnejšieho poškodenia. Steny sú zdobené mramorom a nechýbajú ani pestré mozaiky a detaily zo vzácnych kameňov.

Ešte zaujímavejšie sú dve ravennské baziliky z prvej polovice 6. storočia, zapísané na zozname UNESCO. Basilica di Sant´ Apollinare Nuovo bola postavená ako nová palácová kaplnka pre kráľa Teodoricha a Sant’Apollinare in Classe zas pre biskupa Urcisina. Obe ukrývajú prekrásne a mimoriadne vzácne mozaiky, pokrývajúce steny lode i strop apsidy.

 

Hrobky slávnych

V Ravenne našiel miesto svojho posledného odpočinku jeden z najvýznamnejších poetov Dante Alighieri, autor Božskej komédie. V centre mesta sa nachádza jeho hrobka, ktorá sa stala známym pútnickým miestom. Na rozdiel od iných historických stavieb v meste nie je natoľko veľká, ale má veľký historický význam. Zároveň je aj obľúbeným miestom básnikov a spisovateľov, ktorí tam prichádzajú vzdať úctu ich vzoru.

Ešte významnejším je posledné miesto odpočinku ostrogótskeho kráľa Teodoricha. Ten si nechal v roku 520 z istrijského kameňa vybudovať veľkolepú hrobku, širokú desať a vysokú tri metre. Uzatvára ju masívna monolitická kupola s dvanástimi oblúkmi. Okrem samotnej stavby láka turistov aj okolitý park.

 

Autor: © Zoznam/David, AKO

Zdieľať článok na Facebooku