CYPRUS - Kým Slovensko bojuje so zimou a snehom, ostrov Cyprus sa kúpe v slnečných lúčoch. Tak to tam napokon vyzerá po celý rok - aj v novembri teploty vzduchu i mora dosahujú 23 stupňov, v decembri majú asi o dva menej. Stačia vám preto len tri hodinky v lietadle a za pekného počasia si môžete užiť kúpanie s pohľadom na vianočné dekorácie.
Cyprus tak trochu "klame telom". Tretí najväčší ostrov Stredozemného mora je síce súčasťou Európskej únie, geograficky je však oveľa bližšie Libanonu či Sýrii, od pobrežia ktorých ho delí menej než 200 kilometrov. Napriek tomu sa tam cítite ako na starom kontinente - minimálne v južnej časti Cypru, kde sa platí eurom a každý kút zdobia antické pamiatky a kresťanské kostoly. Aj to je dôvod, prečo je považovaný za bránu medzi Európou a Áziou.
Menší rozlohou, veľký dejinami
Ostrov bol obývaný už v praveku, najväčší rozvoj však zažil po roku 1400 pred n. l. s príchodom gréckych obchodníkov. Tých neskôr vystriedali Mykénčania, Asýrčania, Egypťania, Rimania aj Byzantínci a v roku 1571 sa Cyprus stal súčasťou Osmanskej ríše, čo viedlo k viacerým povstaniam. O tristo rokov neskôr prevzalo správu ostrova Britské impérium pod podmienkou, že podporí Osmanskú ríše proti možnej ruskej agresii. Z Cypru vytvorilo základňu pre svoje koloniálne cesty.
Od roku 1960 je Cyprus samostatný, vplyv Britov však zostáva veľký. Jazdí sa po ľavej strane cesty, na ostrove stále funguje vojenská základňa, v mestách stoja súkromné britské školy a všade sa ľahko dohovoríte po anglicky. Podľa nášho sprievodcu Akisa tvoria až vyše tri percentá obyvateľov ostrova britskí dôchodcovia, ktorí okrem celoročne príjemnej klímy oceňujú aj to, že mnohí cyperskí lekári študovali v Británii.
Celkovo žije na ostrove asi 1,25 milióna obyvateľom, ku ktorým len od januára do novembra 2024 pribudlo aj 3,9 milióna turistov. Dôvodov pre takú veľkú popularitu Cypru je mnoho - celoročné príjemné počasie, krásne pláže (vrátane takmer 80 s modrou vlajkou), obrovské množstvo pamiatok, nádherná príroda s turistickými chodníkmi aj cyklocestami a v neposlednom rade aj fakt, že v južnej časti ostrova sú až dve medzinárodné letiská (Larnaka a Pafos).
Sympatická je tiež veľkosť ostrova, ktorého obvod meria približne 550 kilometrov. „Z východu na západ prejdete autom asi za dve hodinky, a tak je Cyprus ideálny pre tých, ktorí chcú počas výletu či dovolenky aj veľa vidieť a zažiť,“ hovorí Mariana Metwaly Veiglová z CK TUI ReiseCenter Slovensko, podľa ktorej sem mnoho Slovákov mieri aj počas Vianoc a na Silvestra.
Vianoce pod palmami
Ostrov je už od polovice novembra slávnostne vyzdobený, a to dokonca viac než u nás. Hneď po prílete môžete z letiska poslať list Santovi, ulice miest strážia nadrozmerní Luskáčikovia a na námestiach sa týčia vysoké osvetlené stromčeky. Na móle pri mestskej pláži v Larnake dokonca „tróni“ obrovská vianočná guľa, a tak si ľudia v mori užívajú kúpanie s netradičnou kulisou.
Adventná výzdoba nám však aspoň nedá zabudnúť, že sme stále v Európe. Vysokánske palmy lemujúce promenádu totiž pripomínajú skôr vzdialenú exotiku. Ako vysvetľuje Olga, naša sprievodkyňa Larnakou, Briti ich sem doviezli z ďalšej svojej kolónie Egypta, aby na Cypre vytvorili kópiu promenády v Nice. Pôvodné sú na ostrove totiž len nízke palmy.
Promenáda Finikoudes už dnes patrí k najznámejším symbolom Larnaky, turistov sem však lákajú najmä iné zaujímavosti. Z tých prírodných je to Soľné jazero s kŕdľami plameniakov a z historických zas mešita Hala Sultan Tekke, akvadukt Kamares či stredoveký hrad priamo v centre.
Mnoho ľudí prichádza do Larnaky aj preto, aby prosili o splnenie svojich želaní. V tunajšom kostole z konca 9. storočia sú uložené údajné pozostatky sv. Lazara, ktorý sem prišiel po svojom zmŕtvychvstaní a v meste pôsobil ďalších 30 rokov ako biskup. Miestni veria, že sa im práve tu podarí vymodliť uzdravenie pre seba alebo svojich blízkych.
Rodisko Afrodity
Kým v Larnake mieria prosebníci k hrobu, v Pafose k rodisku - a tentoraz túžia po láske. Práve tu sa totiž podľa legendy pri vápencovej skale Petra tou Romiou zrodila z morskej peny krásna Afrodita. „Cyperčania sem prichádzajú, plávajú okolo skaly a dotýkajú sa jej, aby mali duchovný zážitok a aby od bohyne lásky získali požehnanie,“ vysvetľuje náš sprievodca Panicos.
Okrem toho nechávajú milenci na pláži pri Afroditinej skale okruhliaky so svojimi menami a tí nezadaní dúfajú, že keď sa im podarí nájsť kamienok v tvare srdca a vezmú si ho domov, prinesie im šťastie v láske. Nádherná pláž a skaly pritom nie sú jediným miestom, spojeným s bájnou Afroditou - o pár kilometrov ďalej stoja zvyšky obrovského chrámu, ktorý bol tejto bohyni zasvätený.
Najviac antických pamiatok však uvidíte v centre mesta v Pafoskom archeologickom parku, ktorý je po celom svete známy najmä vďaka úžasne zachovaným mozaikám so scénami z mytológie. Tie zdobili v období medzi 2. a 4. storočím domy miestnych boháčov a dnes slúžia ako fascinujúci záznam každodenného života v starom Grécku a Ríme.
K najvýznamnejších antickým pamiatkam patrí tiež Odeon, amfiteáter postavený okolo 2. storočia nášho letopočtu, a hneď nad ním sa pozornosti turistov teší omnoho novšia stavba majáku z roku 1888. V archeologickom parku nevynechajte ani Saranta Kolones, teda Pevnosť štyridsiatich stĺpov, ktorá bola postavená asi v 7. storočí.
Ak vás zaujíma stredovek, rozhodne nemôžete obísť ani pôvodne byzantský hrad, vybudovaný vedľa prístavu na jeho obranu. Práve táto časť sa dá považovať za najrušnejšie srdce mesta. Turisti sa prechádzajú, nakupujú v obchodíkoch so suvenírmi a remeselnými výrobkami a vyhrievajú sa v slnečných lúčoch s kávou alebo so zmrzlinou v ruke. To všetko, prirodzene, s vianočnou výzdobou v pozadí.
Promenáda však vedie oveľa ďalej a podniky postupne vystriedajú hotely. Veľmi sympatické je, že sa na trhu stále udržali aj menší lokálni hráči. Bratia Constantinouovci napríklad začali koncom 80. rokov s jedným hotelom a dnes ich už prevádzkujú štyri, všetky na západnom pobreží Pafosu. Na prvý pohľad by ste ich neodlíšili - napriek zachovanému rodinnému prístupu ponúkajú podobný luxus a služby ako ich zahraničná konkurencia.
Ostrov mačiek a korytnačiek
Nebyť Afrodity, Cyprus by sme zrejme poznali skôr pod prezývkou „ostrov mačiek“. Na tieto chlpaté tvory všetkých pohlaví, veľkostí i farieb tu totiž natrafíte doslova na každom kroku. Ako vysvetľujú domáci, majú tu takmer posvätný status, lebo v minulosti chránili ostrovanov pred hadmi. „Mačky tu znamenajú viac ako ľudia,“ hovorí dokonca náš sprievodca Panicos.
Cyprus sa však nespája len s domácimi miláčikmi, ale aj s korytnačkami. Len necelých 30 kilometrov od Pafosu sa rozprestiera svetoznáma pláž Lara, ktorá sa stala synonymom ich ochrany. Raz za tri až päť rokov sem v lete pri západe slnka prichádzajú karety obrovské, aby si vyhrabali pol metra hlbokú jamu a nakládli do nej vajcia. Malé korytnačky prídu na svet asi o 7 týždňov neskôr, v závislosti od teploty piesku.
Dospelé karety vážia okolo 80 kilogramov a vo veku 60 rokov majú priemer asi jeden meter. Po vyliahnutí sú však drobné a ich pancier je mäkký a čierny, čo z nich robí ľahký cieľ predátorov. Hrozbu predstavujú najmä kraby, vtáky a líšky, ktoré si rady pochutia aj na vajciach. Preto na pomoc prichádza človek.
„Hniezda zabezpečujeme špeciálnymi ochrannými klietkami. Ak sa nachádzajú v blízkosti mora, presunieme ich na vyššie miesto, aby ich nezničila morská voda,“ vysvetľujú v organizácii TUI Care Foundation, ktorá sa snaží zlepšovať životné prostredie v dovolenkových destináciách. Na ochranu ohrozených a zraniteľných morských korytnačiek sa zameriava program TUI Turtle Aid a o tom, že má obrovský zmysel, rozhodne niet pochýb. Podľa odhadov totiž len jedna z tisíc korytnačiek dosiahne dospelosť a vráti sa na pláž, kde sa narodila.
Polostrov Akamas
Napríklad aj na Cyprus, hoci to možno považovať takmer za zázrak. Pláž Lara totiž leží na polostrove Akamas, kde mala ešte v roku 2000 svoje vojenské cvičisko britská armáda. Dnes je však už tento hornatý severozápadný výbežok ostrova s rozlohou 230 kilometrov štvorcových vyhlásený za národný park a láka milovníkov turistiky v lone prírody.
K jeho najväčším pokladom patrí úzka trojkilometrová roklina Avakas, ktorú vyhĺbila rovnomenná rieka. Lemujú ju takmer kolmé vápencové skaly, v niektorých miestach dosahujúce výšku až 30 metrov, vďaka ktorým pripomína slávny Veľký kaňon v USA. Jeho úvodná časť zas pôsobí ako malá botanická záhrada, lebo sú tam niektoré stromy označené tabuľkami s názvami. Občas medzi nimi prebehne divá koza.
V lesoch, ale aj zátokách Akamasu žije mnoho vzácnych živočíchov. Ornitológov sem láka až 168 druhov vtákov, vidieť však môžete aj rôzne cicavce vrátane tuleňa a muflóna, ktorý je národným zvieraťom Cypru. Na polostrove rastú divoké orchidey, tulipány a šafrany a zo stromov treba spomenúť vždyzelený ihličnan cyprus, ale tiež rohovník (karob), pistáciovník, figovník či borievku, základ každého ginu.
Všetky chute Cypru
Práve na jedlo a pitie sú domáci mimoriadne hrdí. Cyperská gastronómia nadväzuje na grécke tradície a kultúru Blízkeho východu a jej základom sú čerstvé ryby, mäso, strukoviny, chutné syry a jedinečné dezerty z rohovníka a hrozna. Najlepšou voľbou je vyskúšať typické „meze“, teda viacero menších jedál, ktoré ponúkajú aj v malebnej dedinke Vouni so strmými dláždenými uličkami, kde doslova zastal čas.
Dnes má už len asi 150 obyvateľov, čaro dôb dávno minulých však láka aj turistov. Jeden z typických domov ukrýva tavernu Takis, v ktorej pôsobí hneď niekoľko generácií jednej rodiny. Majiteľom je dedko, podľa ktorého je reštaurácia pomenovaná, varí jeho syn Kyriakos a o hostí sa stará vnuk Sotiris. Ten tvrdí, že sa na nedostatok záujmu sťažovať nemôžu. Kvôli ich domácemu jedlu, ale aj zážitkovým kurzom varenia sem prichádzajú hostia z celého sveta.
Kým Vouni preslávila autentická kuchyňa, do 15 kilometrov vzdialeného mestečka Omodos sa jazdí kvôli vínu, hroznovému destilátu zivania a samozrejme commandarii, ktorá je pre Cyprus typická tak ako portské pre Porto. Toto sladké dezertné víno sa pripravuje len z hrozna sušeného na slnku na úpätí kopca Trodo a je najstarším stále vyrábaným na svete.
Jeho história siaha až do roku 800 pred n. l., svoje pomenovanie však víno nesie od konca 12. storočia. Vtedy Cyprus získali templári, ktorí ho následne predali jeruzalemskému kráľovi, no nechali si územie okolo Kolossi. To bolo označované ako „La Grande Commanderie“, odkiaľ vzniklo pomenovanie celej oblasti. Keď začali rytieri víno dodávať križiakom a na európske kráľovské dvory, zaužívalo sa preň pomenovanie podľa miesta jeho vzniku.
Sídlo templárov
Nástrahám stáročí však neodolala len commandaria, ale aj hrad Kolossi, ktorý slúžil ako zastávka pre rytierov smerujúcich do Jeruzalema a sídlo johanitov a templárov. Jeho jeden a štvrť metra hrubé múry sa dodnes tiahnu naprieč tromi poschodiami do výšky 21 metrov a ukrývajú stredoveké kozuby aj fresku z 15. storočia zobrazujúcu Ukrižovanie Krista.
Hrad mal veľký význam nielen kvôli obrane celej oblasti či vínu, ale aj vďaka spracovaniu cukru, ktorý bol v tej dobe jedným z hlavných vývozných artiklov Cypru. Neďaleká budova síce pripomína honosnú baziliku, no v skutočnosti sa jedná o mlyn zo 14. storočia, a neslúžila teda na bohoslužby, ale na spracovanie cukrovej trstiny.
Úžasný kostolík však nájdete o pár desiatok metrov ďalej. Má názov Agios Efstathios a predpokladá sa, že ho využívali johaniti z hradu. Svätostánok bol postavený v 12. storočí a jeho interiér zdobí ikonostas a prekrásne fresky z 15. storočia, ktorým dominuje podoba sv. Juraja.
Aj napriek jeho magickej atmosfére zablúdi ku kostolíku len málokto, Cyprus totiž podobnými pokladmi priam prekypuje. Prakticky na každom kroku nájdete zaujímavé staroveké pamiatky, vzácne pravoslávne chrámy, ale aj miesta pri milovníkov prírody či športu. Kým na najvyššej hore Olympus (1 952 m n. m.) môžete zlyžovať zjazdovky, dole pri mori sa dá opaľovať v plavkách. A to je zážitok, ktorý ponúka len málo miest na Zemi.