Ako dobre poznáte Moskvu? Mení sa doslova pred očami

Každý, kto sa vydá na poznávací zájazd do Moskvy - či už po vlastnej osi alebo pod ochrannými krídlami niektorej z cestovných kancelárií - sa aspoň na okamih musí zastaviť v srdci Ruska, na Červenom námestí, a urobiť si niekoľko fotografií Kremľa, chrámu Vasila Blaženého a samozrejme i mauzólea V. I. Lenina - tie však len z patričnej vzdialenosti, stráž vám fotografovanie zblízka zrejme nedovolí.

Symbol minulosti - osvetlený V. I. Lenin

V minulosti sa po Červenom námestí vinul nekonečne dlhý rad tých, ktorí chceli nabalzamované telo ruského revolucionára uvidieť na vlastné oči. Dnes je mauzóleum viac-menej len kuriozitou pre zahraničných turistov. Rad je tu stále, i keď nedosahuje takú dĺžku ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi a skôr ako množstvo turistov vás zdrží stráž a dôkladná bezpečnostná prehliadka pri vchode. Dovnútra si so sebou nesmiete vziať nič. Kabelky, batohy, ale i fotoaparáty a mobilné telefóny musia zostať v úschove. Za vstup do mauzólea nezaplatíte nič, ale podnikavý ruský ľud si to vyberie práve na vysokom „úschovnom“.

Niektorí ironicky hovoria, že prehliadka mauzólea ich vrátila do dôb minulých skutočne so všetkým. Miestnosťou, v ktorej leží v osvetlenom sarkofágu Lenin, prejdete v hlúčiku spolu s ostatnými v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd. Zastaviť sa? Neexistuje! Strážnici vám dajú okamžite najavo, že máte pokračovať v chôdzi. Rovnakú reakciu vyvoláte, ak prehovoríte, začnete sa „podozrivo“ prehrabávať vo vreckách alebo ukazovať na telo. Rusi si svojho Lenina žiarlivo strážia a nedovolia nikomu, aby si ho prezrel naozaj dôkladne. Nie je potom div, keď ich celý svet obviňuje z toho, že pod hrubým sklom leží len vosková figurína.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Kremeľ, bašta ruských panovníkov

Mauzóleum je síce významnou, ale nie jedinou dominantou Červeného námestia. Po jednej z jeho strán sa vinie vysoký červený tehlový múr, ktorý ohraničuje Kremeľ, baštu ruských panovníkov. Mnohí sú presvedčení, že názov námestia je odvodený práve od farby múru - to ale nie je pravda. Krasnyj v preklade znamená nielen „červený“, ale i „krásny“ - a to je vraj pôvodný názov slávneho miesta.

Kremeľ je od 14. storočia sídlom ruskej moci a dnes i de facto synonymom pre označenie ruskej vlády. Komplex palácov, chrámov a iných budov vznikol na mieste ihličnatého lesa a vďaka vyše dvoch kilometrov dlhému obvodovému múru, ktorý je miestami vysoký až 19 metrov a hrubý 6 metrov, je prakticky nedobytný. Za vlády Stalina bol pre verejnosť neprístupný. V roku 1990 sa stal prvou ruskou stavbou zapísanou do zoznamu UNESCO a dnes patrí k hlavným turistickým cieľom.

• Najväčší z najväčších

Pri návšteve Kremľa sa rozhodne nevyplatí vynechať Chrámové námestie. Práve na ňom je totiž najväčší zvon sveta - Car kolokol. A paradoxne - nikdy nezazvonil. Vznikol v prvej polovici 18. storočia a jeho rozmery i dnes vzbudzujú rešpekt - váži 20 ton a na výšku i v priemere meria vyše 6 metrov. Pri jeho dokončovaní vzbĺklo drevené lešenie okolo neho a pri jeho hasení sa voda dostala i na rozpálený povrch, ktorý v tom momente praskol. Zo zvona sa odlomil veľký kus, frustrovaní robotníci na ňom prestali pracovať a svoju prácu už nikdy nedokončili.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Od polovice 16. storočia stojí na Červenom námestí ešte jedna stavba - tá sa však stala výraznou dominantou až v 18. storočí. Chrám Vasila Blaženého bol totiž pôvodne natretý len bielou farbou a kopule ôsmich kostolov a jedného centrálneho chrámu boli pozlátené. Po úpravách v 18. storočí túto cirkevnú stavbu vyzdobili červeno-bielymi ornamentmi a pôvodnú zlatú farbu kopúl vystriedali pestré odtiene mnohých farieb - tak ako ich poznáme dnes. Vstupné do vnútra chrámu stojí od 50 do 150 rubľov, nutné je však podotknúť, že podľa mnohých exteriér v mnohom prekoná interiér.

Stalinove katedrály“ alebo radšej „Stalinove torty“?

Rusko a tým pádom samozrejme i Moskva majú za sebou viac než 70 rokov trvajúci „komunistický experiment“ a dodnes je opradený množstvom mýtov a poloprávd. Zosivená a staré časy pripomínajúca Moskva zo začiatku 90. rokov už je minulosťou, dnes sa jej historické jadro renovuje a prispôsobuje záujmom desiatok tisíc turistov, ktorí sem každoročne zavítajú, aby poznali históriu Ruska z dôb všemocných cárov.

V Moskve ale stoja i stavby pripomínajúce vrcholné obdobie stalinizmu. Medzi tie najznámejšie patria takzvané Stalinove katedrály (niektorí ich posmešne prezývajú „Stalinove torty“) - sedem výškových budov rozosiatych po Moskve, ktoré v sebe snúbia neoklasicizmus a gotické prvky a ktoré sú dodnes príkladom socialistického realizmu v architektúre. Najznámejšia z tejto skupiny stavieb je hlavná budova Lomonosovej univerzity na Vrabčích horách, do jej posluchární sa zmestí naraz až 9 tisíc študentov.

Ďalších 9 fotografií v galérii

V jednej zo „Stalinových katedrál“ môžete dokonca i stráviť predĺžený víkend. Od roku 1957 sa na brehu rieky Moskvy týči po oblohu, ktorej kedysi chceli mocní komunistickí funkcionári rozkázať, 171 metrov vysoký hotel Ukrajina. Ten sa dosť často stáva útočiskom i českých a slovenských turistov, ktorí sa vydávajú objavovať Moskvu v rámci predĺžených eurovíkendov. Tie organizujú niektoré slovenské cestovné kancelárie a turisti majú možnosť za tri dni poznať to najtypickejšie, čo ruská metropola môže ponúknuť. A naozaj toho nie je málo!

Nenechajte si ujsť

• Treťjakovská galéria

V roku 1856 začal Pavel Michajlovič Treťjakov zbierať umelecké diela vytvorené ruskými umelcami. To, čo začalo ako súkromná zbierka, je dnes považované za najväčšiu zbierku ruského umenia na svete. Táto pokladnica ruského umenia ukrýva viac než 130 tisíc diel a patrí k obľúbeným turistickým cieľom v Moskve.

• Obchodný dom GUM

Priamo na Červenom námestí stojí obchodný dom, ktorý vznikol už v roku 1893 a ktorý bol pred rozpadom ZSSR dôkazom toho, že niektorého tovaru je skrátka nedostatok. Dnes v ňom sídlia obchody tých najluxusnejších značiek a rovnako ako kedysi z neho ľudia často odchádzajú s prázdnymi rukami. Tentoraz však pre extrémne vysoké ceny.

Ďalších 9 fotografií v galérii

• Fábergeho vajce

Typickým suvenírom, ktorý si môžete priviezť z návštevy Moskvy, nie je len matrioška. V takmer každom obchode so suvenírmi možno kúpiť miniatúrnu kópiu takzvaného Fábergeho vajca. Pôvodne išlo o klenotnícke vajíčka, ktorými na Veľkú noc obdarúval cár Alexander III. svoju ženu. Existuje ich vraj celkom 50, ale štyri kusy sa stratili nevedno kam.

Zdroj/autor: Lucie Štěrbová, ESO travel, reklamný článok, drom