Kyjev uprostred vojny: Uvidia ešte niekedy turisti tieto poklady?

2022-02-26 13:00:00 |   |    | 

Vojny a ozbrojené konflikty medzi znepriatelenými stranami predstavujú obrovskú hrozbu pre životy obyvateľov, ale aj pre pre zachovanie vzácneho kultúrneho dedičstva, ktoré formuje ich národnú identitu. Poškodenie či úplné zničenie sa často týka hnuteľných i nehnuteľných pamiatok, múzeí, knižníc, archívov, cirkevných stavieb, hradov, zámkov či palácov, ale prejavuje sa aj formou rabovania kultúrnych predmetov vnímaných ako vojnová korisť. Ukrajina bohužiaľ zrejme nebude výnimkou.



 

Kultúrnym dedičstvom pritom musíme rozumieť široké spektrum statkov – hmotných aj nehmotných. Hmotné kultúrne dedičstvo nehnuteľné predstavujú pamiatky architektúry a územia so zachovalou hodnotnou architektúrou, pamiatky archeológie a územia archeologického významu, zhmotnené nehnuteľné technické diela a vynálezy, historická zeleň, kultúrna krajina. Nehmotným dedičstvom označujeme napríklad piesne, rôzne zručnosti, tradičné remeslá, festivaly, obyčaje súvisiace s prírodou, rituály a slávnostné udalosti či kuchyne.

 

Vojny ničia kultúrne dedičstvo

Vojenskými konfliktmi  je celé ľudstvo ochudobňované o spoločné a nenahraditeľné kultúrne hodnoty. História ľudstva je pretkaná vojnami od nepamäti. Už staroveké civilizácie medzi sebou bojovali o moc, územia, ako aj o prístup k vode či zdrojom potravy. Toto nepoučenie sa z histórie a vyvolávanie stále ďalších ozbrojených konfliktov pokračuje aj v súčasnosti. Najnovší vojenský konflikt, ktorý v týchto dňoch vypukol u nášho bezprostredného suseda Ukrajiny, nie je výnimkou.

Nečakaný vpád ruskej armády na ich územie s ťažkou technikou a bombardovaním nie je len bezbrehým porušením medzinárodného práva, ktoré spôsobí mnoho ľudských obetí a tragédií, ako aj materiálnych škôd, ale určite dôjde aj k zničeniu množstva kultúrneho dedičstva a pamätihodností. Ťažké boje, ktoré v týchto hodinách prebiehajú na predmestí Kyjeva, ohrozujú pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty.

Priamo ohrozené je aj kultúrne dedičstvo, ktoré ochraňuje UNESCO, keďže ho zapísalo na prestížny zoznam Svetového kultúrneho dedičstva. Ukrajina má 4 takéto zápisy: katedrálu sv. Sofie a kláštorné budovy Kyjevsko-pečerskej lavry v Kyjeve, historické centrum Ľvova, Struveho geodetický oblúk (spoločná pamiatka 10 krajín, ide o reťazec triangulačných bodov siahajúcich od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru) a Karpatské bukové pralesy, čo je spoločná prírodná lokalita so Slovenskom.

 

Pamiatky vydané na milosť a nemilosť

Keďže tento vojenský konflikt prišiel veľmi nečakane a so silnou razanciou, nebolo možné odviezť do bezpečia či ukryť umelecké a historické artefakty, knihy a archiválie, a tie sú tak vo veľkom nebezpečenstve pred totálnym zničením či krádežou.

Ak by Ukrajinci s týmto bezprecedentným útokom počítali, isto by aspoň tie najcennejšie predmety spojené s ich historickou pamäťou odviezli z múzeí, galérii, kláštorov či depozitov a ukryli ich na bezpečnom mieste, kde by im nehrozilo takéto veľké nebezpečenstvo, akému sú vystavené práve teraz.

Poďte sa pozrieť s nami aspoň na niektoré tieto architektonické poklady Kyjeva, ktoré doteraz obdivovali tisíce turistov z celého sveta. Či ich ešte v takomto stave niekedy uvidia, je otázne. My veríme, že ak prežili hrôzy prvej a druhej svetovej vojny a následné barbarské ničenie za vlády komunistov počas éry Sovietskeho zväzu, prežijú aj tento vojenský konflikt.

 

Jeden z najkrajších kláštorných komplexov na svete

Architektonickým skvostom Kyjeva je rozsiahly komplex pravoslávneho kláštora Kyjevsko-pečerská lavra z 11. storočia, ktorý tvorí niekoľko kláštorných budov rozmiestnených na svahu nad riekou Dneper. Ich kupoly sú bohato pozlátené a najviac vyniknú pri západe slnka.

Lavra je sídlom ukrajinského pravoslávneho metropolitu. Hlavnou turistickou atrakciou sú rozsiahle jaskynné katakomby, kde sú uložené pozostatky svätcov a mníchov z kláštora. Celý komplex má rozlohu vyše 30 hektárov a nachádza sa tu okolo 100 stavieb. Stojí tu 23 chrámov, pričom 6 je v podzemí a dokopy majú 36 oltárov.

Medzi najznámejšie budovy patrí 96 metrov vysoká Veľká zvonica, z ktorej je nádherný výhľad na mesto, Dormitionská katedrála, Kostol všetkých svätých a Katedrála Zosnutia. Za múrmi kláštora bola napísaná prvá ukrajinská kronika a nachádzal sa tu aj prvý tlačiarenský stroj. Navštíviť môžete aj Múzeum ľudového dekoratívneho umenia. Celý kláštorný komplex je zapísaný v UNESCO.

 

Najstarší kyjevský kostol

Ďalšou pamiatkou UNESCO nachádzajúcou sa v Kyjeve je najstarší kostol v meste, Katedrála svätej Sofie z roku 1037. Postavil ju knieža Jaroslav Múdry, keď prijal kresťanstvo, a stala sa hlavnou katedrálou Kyjevskej Rusi. Vo vnútri katedrálneho chrámu sa nachádzajú nádherné fresky a mozaiky.

Chrám je súčasťou opevneného komplexu Kláštora svätej Sofie, v rámci ktorého sa nachádza aj najstaršia knižnica vo východnej Európe. Nádherný výhľad na centrum Kyjeva a 13 zlatých kupol Katedrály sv. Sofie je zo 76 metrov vysokej veže zvonice, odkiaľ budete mať centrum Kyjeva ako na dlani.

 

Mesto zlatých striech

Pýchou Kyjeva sú predovšetkým nádherné starobylé pravoslávne chrámy so zlatými kupolami. Okrem už spomenutých chrámov určite stojí za návštevu Katedrála svätého Michala, Chrám svätého Ondreja a Chrám svätého Vladimíra.

Pôvodný Chrám svätého Michala postavili začiatkom 12. storočia a zásadnou renováciou prešiel v 17. a 18. storočí. V roku 1936 ho komunisti zrovnali so zemou. Až po znovunastolení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa začali výrazne ozývať hlasy volajúce po jeho obnovení, čo sa podarilo dokončiť v roku 1999.

Chrám svätého Ondreja bol vybudovaný v rokoch 1749 - 1754 podľa plánov talianskeho architekta F. B. Rastrelliho  v štýle ukrajinského baroka. Okrem hlavnej veže má ďalších dvanásť veží, ktoré mali symbolizovať dvanásť apoštolov. V období komunizmu bol chrám zatvorený a slúžil ako múzeum.

Na bulvári Tarasa Ševčenka sa nachádza pravoslávny Chrám svätého Vladimíra. Postavili ho v rokoch 1862 – 1882 v modernom rusko–byzantskom štýle. Má sedem kopúl a najvyššia z nich meria 49 metrov. V čase komunizmu bol zatvorený, no v ostatných rokoch ho okrem veriacich  hojne navštevovali aj turisti. Obdivovali najmä nádherné mozaiky a fresky, ktoré zobrazujú svätcov staroruskej histórie.

 

Zlatá brána otvorená

Jednou z najstarších architektonických pamiatok, ktorá dodnes pripomína zašlú slávu Kyjeva, je Zlatá brána (Zoloti vorota), ktorú postavili v roku 1037 podľa Zlatej brány v Konštantínopole. Bola súčasťou kyjevského opevnenia za vlády kniežaťa Jaroslava Múdreho a zároveň hlavným vstupom do mesta.

Počas mongolských nájazdov v 13. storočí bola brána takmer úplne zničená. Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1982 a nachádza sa na ulici Volodymyrska, kúsok od budovy Národnej opery. Pred Zlatou bránou stojí v nadživotnej veľkosti socha kniežaťa Jaroslava Múdreho držiaceho v rukách model tejto brány.

V priľahlom parčíku turistov láka socha perzskej mačky Panteleimony, ktorá žila v miestnej reštaurácii a zhorela pri jej požiari. Traduje sa, že kto jej pošepká svoje tajné prianie, bude mu splnené. Nikto z nás nepochybuje, aké jediné prianie v týchto dňoch šepkajú obyvatelia Kyjeva do jej ucha. 

 

Chrám kultúry

K architektonickým a historickým skvostom mesta patrí aj budova Divadla opery a baletu, ktorá je najväčšia na Ukrajine. Po veľkom požiari v roku 1896 bolo divadlo nanovo postavené v roku 1901 podľa projektu architekta Viktora Schroetera. Divadlo sa nachádza v samom centre mesta.

 

Najhlbšia stanica metra na svete

K technickým pamiatkam Kyjeva patrí predovšetkým metro, ktoré má tri linky. Stanice metra nie sú také výstavné ako v moskovské, ale zasa sú najhlbšie na svete. Stanica metra Arsenalnaya nachádzajúca sa pod budovou ukrajinského parlamentu na najstaršej linke Svjatošinsko - Brovarska má jeden svetový primát.

Siaha do hĺbky 105,5 metra, čím sa stala najhlbšou stanicou metra na svete. Rýchlymi eskalátormi sa z povrchu na jej dno dostanete za necelých 5 minút. Kyjevské metro má tri trasy, ktoré tvoria v centre prestupný trojuholník. Stanica metra Arsenalnaya bola uvedená do prevádzky 6. novembra 1960. Trasa, na ktorej sa nachádza, má 18 staníc a dĺžku 22,8 kilometrov.

Celkovo má kyjevské metro 50 staníc a dĺžku 65,18 kilometra, pričom 6,7 z nich vedie po povrchu. Stanice metra sú v týchto hodinách bezpečným úkrytom obyvateľov mesta pred masívnym ruským bombardovaním. K technickým zaujímavostiam mesta patrí aj pozemná lanovka z roku 1905, ktorá funguje dodnes.

 

Dom s chimérami

Za najbizarnejšiu stavbu hlavného mesta Ukrajiny sa považuje Dom s chimérami z roku 1902 od architekta Horodeckyjho v secesnom štýle. Bývalý prezidentský palác púta pozornosť svojou fasádou, ktorú pokrývajú chiméry - démonicky vyzerajúce plastiky zvierat a rozmanitých oblúd.

Kuriózna budova je opradená mnohými legendami a zdobia ju okrem iného aj podoby slonov, nosorožcov, antilop, žiab, jašteríc, orlov, hadov či krokodílov. Realistické zobrazenia týchto zvierat nútili diváka k dlhšej zastávke v areáli súčasného prezidentského sídla, keďže Dom s chimérami stojí hneď naproti.

A keďže ruskí vojaci majú rozkaz zajať prezidenta a vládu, je dosť možné, že práve tu sa odohrajú najtuhšie boje. 

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa