Čiernomorská perla Odesa uchránila svoje poklady pred Hitlerom: Zopakuje sa história?

 

Totálne napríklad zostalo zničené múzeum v Ivankive, meste asi 80 km vzdialenom od Kyjeva, ktoré malo vo svojich zbierkach hodnotné archeologické artefakty, predmety viažuce sa k miestnym dejinám, ale aj obrazy významnej insitnej ukrajinskej umelkyne Marije Prymačenkovej. Zhorelo v ňom vyše 25 jej diel. V Charkove bola okrem iného bombardovaná aj budova opery a filharmónie.

Veľké obavy naďalej panujú o osud pamiatok v Kyjeve a Ľvove, ktorého historické centrum je zapísané na zozname UNESCO. Najnovšie sa však očakáva útok ruských vojsk na perlu čiernomorského pobrežia Odesu.

 

Matka Odesa sa bude brániť

Tento týždeň ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo video posolstve varoval Ukrajincov a svet, že sa Rusi pripravujú bombardovať Odesu. „Rusi vždy navštevovali Odesu a zažili tam pohostinnosť a úprimnosť. A teraz? Bomby proti Odese? Delostrelectvo a rakety? Toto bude vojnový zločin. Toto bude historický zločin,“ nechal sa počuť Zelenskyj.

Odesa bola už od svojho založenia ruskou cárovnou Katarínou II. Veľkou v roku 1794 kozmopolitným mestom, kde popri sebe žili najmä Rusi, Ukrajinci, Bulhari a Židia. Obyvatelia mesta sa odmietajú evakuovať, plnia vrecia pieskom a stavajú protitankové zátarasy. Nechcú svoju „matku Odesu“, ako s úctou o nej hovoria, opustiť. Mesto sa za druhej svetovej vojny nevzdalo Hitlerovi a teraz sa nechce bez boja vzdať Putinovi.

 

Hrdinské mesto

Odesa si za druhej svetovej vojny prešla peklom, ale hrdinsky sa bránila, za čo si vyslúžila najvyšší stupeň vyznamenania vtedajšieho Sovietskeho zväzu „Mesto hrdina“. Tento titul bol udelený mestám, o ktoré počas bojov na východnom fronte prebiehali najťažšie obranné boje a ich obyvatelia a obrancovia pre ich udržanie vykonali obrovské úsilie. Bol to ekvivalent najvyššieho osobného vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu.

Tento titul získalo spolu 12 sovietskych miest a Odesa bola hneď medzi prvými v roku 1945 spolu s Leningradom (Petrohrad), Stalingradom (Volgograd) a Sevastopoľom. Okrem štatútu hrdinského mesta jej bol udelený aj Rad Lenina, Zlatá hviezda a certifikát Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR. V týchto mestách bol pri tejto príležitosti vybudovaný aj pomník.

 

Pýcha divadelnej architektúry

Odesa sa pýši niekoľkými naj: je to tretie najväčšie ukrajinské mesto, najväčšie mesto na pobreží Čierneho mora a je tu aj najväčší ukrajinský prístav. A má aj jedno kultúrne naj - nachádza sa tu najkrajšia divadelná budova na Ukrajine, jedna z najstarších na území celého bývalého ZSSR a jedna z najkrajších divadelných budov sveta.

Odesa už od svojho založenia v roku 1794 cárovnou Katarínou II. bola okrem námorného prístavu aj mestom umenia, divadiel a múzeí. Hovorí sa o nej, že by mala byť nielen videná, ale aj počutá. Architektonickým skvostom mesta je budova opery s oficiálnym názvom „Národné akademické divadlo opery a baletu v Odese“.

Budova odeskej a bratislavskej opery má rovnakých rodičov

Prvá budova opery bola postavená na popud starostu mesta vojvodu Armanda de Richelieu už v roku 1810. V roku 1873 ju však postihol obrovský požiar, ktorý ju totálne zničil. Novú budovu opery a baletu postavili tí istí viedenskí architekti ako dnešnú historickú budovu SND v Bratislave, Ferdinand Fellner a Hermann Helmer.

Podľa plánov tejto dvojice architektov, ktorí spolupracovali 43 rokov, vzniklo zhruba  200 divadelných a koncertných domov nielen v Rakúsko–Uhorsku, ale aj vo Švajčiarsku, Bulharsku či Rusku. Okrem bratislavského postavili napríklad aj divadlo v Záhrebe, Berlíne, Grazi, Salzburgu, Segedíne, Zürichu, Budapešti a samozrejme vo Viedni (Volkstheater či koncertnú sálu Ronacher).

V susednom Česku nájdeme ich divadlá v Prahe (Štátna opera), Brne (Mahenove divadlo), Karlových Varoch (Mestské divadlo), Liberci (Divadlo F. X. Šaldy), Mladej Boleslavy (Mestské divadlo) a Jablonci nad Nisou.

 

Na Potemkinových schodoch už krv tiekla - filmová

Slávnostné otvorenie divadla sa uskutočnilo 13. októbra 1887. Budova divadla je postavená v štýle viedenského baroka, ale inšpiráciou jej bola aj budova svetoznámej Drážďanskej opery. Táto najväčšia divadelná budova z dielne viedenských architektov stojí na konci vyvýšenej plošiny, ktorá následne strmo prechádza k morskému brehu a prístavu.

Do prístavu vás zvezie pozemná lanovka, alebo zavedú legendárne Potemkinove schody, preslávené Ejzenštejnovým filmom Krížnik Potemkin z roku 1925. Najslávnejšou scénou, ktorá sa zaradila do dejín svetovej kinematografie, je masaker neozbrojeného davu na gigantickom schodisku, pri ktorom umierajúca matka pustí z ruky kočiarik s plačúcim dieťaťom, ktorý sa rúti dole po schodoch medzi utekajúcimi, umierajúcimi a mŕtvymi.

 

Ďalšie odeské skvosty

Budova divadla pôvodne stála na voľnom priestranstve, ale časom ju obstavali síce pekné, ale dosť mohutné secesné domy. Dnes tu okrem nich stojí aj budova Archeologického múzea či neďaleká Odeská radnica. Zo severozápadu však ostal voľný park, ktorý otvára impozantný pohľad na budovu v celej jej kráse. 

 

Hľadisko opery vám vyrazí disk

Do hľadiska v štýle francúzskeho rokoka sa pôvodne zmestilo 3000 divákov. Dnešná kapacita je pre 1700 divákov, ktorých čaká veľkorysý priestor s purpurovou farbou zamatových sedadiel a s vínovočervenou oponou zdobenou zlatými výšivkami.

Nádherný je aj strop v sále, ktorému dominujú fresky so shakespearovskými motívmi z hier Hamlet, Sen noci svätojánskej, Zimnej rozprávky a Ako sa vám páči. Priestor hľadiska nasvietený obrovským zlatým lustrom (výška 9 metrov, priemer 4 metre a hmotnosť 2 tony) vaše dojmy len znásobí. Po jeho zhasnutí si pri opernom predstavení môžete vychutnať aj úžasnú akustiku. Javisko odeskej opery so šírkou 30 a hĺbkou 20 metrov je väčšie ako vo Viedenskej štátnej opere.

 

Šťastie v nešťastí

Všetka táto krása mohla podľahnúť požiaru v roku 1926, ktorý vypukol počas večerného predstavenia. Našťastie však vyhorela len javisková časť a do roka bolo všetko uvedené do pôvodného stavu. Budovu opery aj naďalej sprevádzalo šťastie v nešťastí. Na konci II. svetovej vojny hrozilo, že ustupujúci Nemci budovu, ktorá už bola obložená výbušninami, vyhodia do vzduchu. Tento barbarský skutok však nestihli uskutočniť.

Budova opery každopádne vojnu prežila bez väčších škôd. V nasledujúcich rokoch sa vyskytli vážne statické chyby spôsobené prepadaním podložia a hrozil pád celej budovy. Divadlo bolo dlhé roky zavreté. Našťastie sa do záchrany tohto klenotu investovali obrovské prostriedky a po generálnej rekonštrukcii sa od roku 2007 divadlo opäť otvorilo vo svojej pôvodnej kráse a veľkoleposti. Aký osud na odeskú operu čaká pri tomto vojenskom konflikte, nikto nevie. Snáď ju šťastie, ktoré ju sprevádza už 135 rokov, ani teraz neopustí.

 

VIAC FOTOGRAFIÍ NÁJDETE V GALÉRII.

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdielať článok na Facebooku