Unikát Ekvádoru - Údolie večnej mladosti

Ekvádorská Vilcabamba - dedinka v údolí Ánd s takmer nemenným počtom obyvateľov. Blízkosť rovníka spôsobuje príjemnú celoročnú teplotu. Vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá sa šplhá až ku 77 percentám, spôsobuje „našincovi“ komplikácie pri takmer akejkoľvek činnosti spätej s námahou.

Krajina je hrdá na Vilcabambu. Tá ju údajne preslávila optimálnymi životnými podmienkami. Tie zaručujú nielen dobrý a šťastný, no najmä dlhý život. O spokojnosti obyvateľov Vilcabamby sa najskôr dozviete z propagačného materiálu. Potom sa „Údolie večnej mladosti“ rozhodnete navštíviť.

Aj vy chcete vidieť miesto, kde sa ľudia dožívajú veľmi vysokého veku. Už vopred premýšľate nad tým, kde a ako môžete žiť desiatky rokov, a predsa nezostarnete. Preto vyrazíte do Vilcabamby. A čakáte, čo sa bude diať.

Pri vstupe do obce a cez okno autobusu vidíte obrovský billboard. Takmer polovicu plochy zaberá tvár usmiateho starca. V ruke drží fľašu minerálky. Text jasne odkazuje nielen k pointe samotnej reklamy. Súčasne vás vedie do reálií miesta, do ktorého máte namierené. Túto tvár tak počas vášho pobytu vo Vilcabambe uvidíte ešte veľakrát. Preto sa so starcom hneď fiktívne zoznamujete. No zapamätáte si len, že je najstarším obyvateľom obce a že jeho vek už dávnejšie prekročil hranicu sto rokov.

V obci si nájdete príjemné ubytovanie. Začínate sa zaujímať o okolie. Hľadáte informácie. Už teraz vnímate pokoj štvortisícovej Vilcabamby. Príjemných dvadsať stupňov vás „vytiahne“ do ulíc. Po ceste k informáciám sa snažíte uhasiť svoj smäd. Kúpite si minerálku. Z etikety plastovej fľaše sa na vás usmeje „známy“. Po prečítaní textu sa dozviete, že obsah fľaše plní voda rieky Río Uchima. Tá je bohatá na minerály, ktoré údajne „spôsobujú“ dlhovekosť. Opäť vidíte usmiatu tvár starca a zamyslíte sa nad hodnovernosťou prečítaných slov.

Vstúpite do informačného centra. Privíta vás usmiata pani. Počas niekoľkých minút jej monológu vás ubezpečí o pravdivosti doposiaľ nepodložených „správ“. Áno, Vilcabamba je naozaj miesto, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku. Áno, žijú tu najstarší ľudia na svete. Áno, je to kvôli vode, ktorú pijú, jedlu, ktoré jedia a vzduchu, ktorý dýchajú v „Údolí Dlhovekosti“.

Do rúk vám strká propagačný materiál. O pravdivosti  jej slov nemôže byť ďalej pochýb. Tie sú v plnofarebnej tlači potvrdené výpoveďami zainteresovaných. Tak sa, od vám neznámeho, Miguela Salvadore dočítate, že  „klíma, diétna strava a pracovný rytmus sú faktormi, ktoré vo Vilcabambe predlžujú život“. Po tejto informácii znovu odpijete z fľaše. V mysli sa vrátite k vášmu pôvodnému rozhodnutiu vidieť okolie. A tak podľa odporúčaní farebného letáku realizujete svoj pobyt vo Vilcabambe.

Po desiatich minútach chôdze prídete na miesto „tropickej záhrady“. Je ňou Bosque Protector Rumi Vilco. Podľa údajov v ňom žije viac ako sto druhov vtákov a množstvo druhov tropických rastlín. Prekvapí vás, že vás ku každej významnej rastline dovedie udržiavaný chodník. Popis kvetu v latinčine nechýba. Ak v skutočnosti nepatríte k obdivovateľom akejkoľvek flóry, pohľad na voľne žijúce rastliny vás uchváti.

Chodníky vás zavedú k obrovskému kaktusu. Pri pohľade na text v letáku sa dozviete, že máte pred sebou kaktus známy pod menom San Pedro. Účinky výťažkov kaktusu sú známe vďaka ich halucinačným účinkom zistených na mnohých miestach tropických oblastí kontinentu.

Po niekoľkých minútach odchádzate z parku. Vlhkosť vzduchu vo Vilcabambe už cítite na každom kroku. Kúpite si ďalšiu fľašu vody. Z etikety sa na vás usmeje ten istý starec. No obsah plní voda z rieky Río Chamba. Tá je od obce vzdialená dva kilometre. V blízkosti rieky sa nachádza ornitologické a zoologické centrum. Bazén s tobogánom len umocňuje dôvod vašej poludňajšej vychádzky.

Už počas príchodu do Vilcabamby ste kdesi v diaľke nad mestom videli zvláštny kopec. Dočítate sa, že je ním „Cerro Mandago“, ktorý je ľuďom známy aj ako „Posvätná hora“ z čias Inkov. Rozhodnete sa vystúpiť až k hore. Šesť kilometrov vzdialený kopec je svojou unikátnosťou zvláštnym zadosťučinením hodinového stúpania v trópoch. Pohľad na Vilcabambu je úchvatný.

Vidíte zopár domov „učupených“ v údolí kopcov a bujnej vegetácie. Realitu „vysokohorskej“ krajiny vnímate inak. Pred očami sa vám rozprestiera obrovská „botanická záhrada“. Počujete hlas vtáctva krúžiaceho vysoko nad vašimi hlavami. Zvláštnosť miesta umocňuje dlhovekosť ľudí, ktorí sa vo Vilcabame narodili a prežili tu svoj dlhý život. Začínate veriť slovám o spokojnom a šťastnom živote, o liečivej vode, o ľuďoch žijúcich viac ako sto rokov. A tak zostávate v blízkosti posvätnej hory ešte nejaký čas.

No vrátite sa späť. Za pár drobných si kúpite obrovský ananás. Máte pocit, že sa na vás čoraz viac ľudí usmieva, že sú na vás milí. Viete, že vaše vnímanie môže byť veľmi skreslené. Ste však vo Vilcabambe, na mieste šťastných a dlhovekých ľudí. Preto atmosfére prepadnete. S chvíľkovým šťastím začnete čistiť ananás a popíjať vodu z fľaše s tvárou usmiateho starca.

Zdroj/autor: Zuzana Slimáková, drom

Foto: autor