THAJSKO - Po bombardovaní z konca vojny zostali z „mosta cez rieku Kwai“ len tri mostné piliere. Dnes však opäť stojí celý a jeho čierna oceľ je mementom stavby, ktorej bol súčasťou. Thajská Železnica smrti vznikla v rekordnom čase, spojila Thajsko s mestom Rangún vo vtedajšej Barme a vyžiadala si vyše stotisíc obetí.
Cesta sem trvá z Bangkoku motorovým vozidlom asi dve hodiny. Človek prejde hranice provincie Kanchanaburi a potom dorazí do rovnomenného hlavného mesta. Miestnych obyvateľov je pod päťdesiattisíc, turistov na prvý pohľad veľmi veľa.
Niet divu, kniha „Most cez rieku Kwai“ a následne i film urobili z tohto miesta turistickú atrakciu. Nezáleží predsa na tom, že ide o románovú fikciu a príbeh mostu a celej železnice bol odlišný. I keď nemenej krvavý…
- Slávny román a slávnejší film!
Román Pierra Boulleho Most cez rieku Kwai vyšiel prvýkrát v roku 1952. O päť rokov neskôr vznikol na jeho motívy rovnomenný film. Ten sa však netočil v Thajsku, ale na Srí Lanke. To ani trochu nevadilo akademikom, ktorí mu následne pridelili sedem Oscarov. Nielen román, ale i film majú fiktívnu zápletku. Práve tá však celú oblasť preslávila.
Železnica smrti
O železnici, ktorá by spojila Thajsko a Barmu, sa po prvýkrát hovorilo už na konci 19. storočia. Celá stavba však bola finančne veľmi nákladná a technicky náročná a preto sa od nej upustilo. Plán na jej uskutočnenie potom ožil na konci 30. rokov. Japonci potrebovali zásobovaciu tepnu, ktorá by vozila vojakov a zásoby do Barmy, zároveň tu boli i plány na ovládnutie časti územia dnešnej Indie.
Stavba začala v júli 1942 a stavať sa začalo z oboch strán. Japonci najskôr na práce na stavbe najali miestnych obyvateľov, ktorých sužoval hladomor a ktorí sa upísali za dolár a zhruba pol kila ryže denne. Netušili, že ich čakajú neľudské podmienky, že sa platu mnohokrát nedočkajú a že každý štvrtý z nich na stavbe zomrie.
Presné počty obetí nepoznáme
V priebehu stavby sa k nim potom pridali vojnoví zajatci. Japonci si pochvaľovali, že sú kvalifikovanejší a vďaka predchádzajúcemu vojenskému drilu i disciplinovanejší. Počet obetí, ktoré si stavba trvajúca šestnásť mesiacov vybrala, dodnes nepoznáme presne. Japonci sa ich počítaním nenamáhali.
Smutne známe je obdobie od júla do októbra 1943. Stavba vtedy nabrala meškanie, v dôsledku čoho boli dozorcovia pod obrovským tlakom zo strany vedenia v Tokiu a preto krutejší než kedykoľvek predtým. Robotníci boli vyhladovaní, sužovali ich tropické choroby, ale napriek tomu museli pracovať aj 72 hodín bez prestávky. Počet obetí bol desivý. V niektorých miestach vraj robotníci museli pracovať len holými rukami, ale 415 kilometrov dlhý úsek vznikol včas.
Nezabúda sa, dôvodom sú turisti
Dnes túto smutnú etapu pripomínajú práve cintoríny v meste a niekoľko pamätníkov, pri ktorých sú dodnes denne čerstvé kvetiny. A samozrejme tisíce a tisíce turistov…
Všetci bez výnimky vyrážajú k „románovému“ mostu za mestom. Niektorí pešky, iní tuk tukom, miestnym dopravným prostriedkom, väčšina z nich však s trochu stiesnenými pocitmi. I napriek tomu, že súčasný most nemá s tým románovým takmer nič spoločné. Pôsobivý však je, o tom niet pochýb. Len tých turistov by mohlo byť menej.
Prejsť sa dá peši, využiť sa však dajú i miestne turistické vláčiky, ktoré po ňom v pravidelných intervaloch prechádzajú a sprievodca počas jazdy rozpráva o pohnutej histórii mostu i celej trasy. Samotný most dokončili v roku 1943, posledné vlaky cezeň prešli v lete roku 1945. Potom ho takmer zničili pri bombardovaní na konci vojny. Mimochodom - vedľa neho stával ešte most drevený, ten však padol a po vojne ho nikto, na rozdiel od železobetónového suseda, neobnovil.
Cestovná kancelária ESO travel, špecialista na Áziu, Severnú, Južnú a strednú Ameriku, Tichomorie a Afriku, vyberá z ponuky pobytových zájazdov:
- Národné parky s pobytom pri mori: Vedeli ste, že v Thajsku sú desiatky národných parkov? A že trebárs tie morské sú naozaj unikátne? Spoznajte prírodu, ktorá je taká krásna, až berie dych. A potom relaxujte v najlepších strediskách tejto časti Ázie!
- Veľký okruh po Južnom Thajsku: Žhavý Bangkok, luxusný Phuket, panenské Phi Phi, nedocenený Ko Lanta… a množstvo ďalšieho! Vydajte sa spoznať krásy thajských ostrovov. Potápajte sa, šnorchlujte, užívajte si perfektný servis!
- Malý okruh srdcom Thajska: Pozrite sa na miesta, kde sa písala (nielen) thajská história! Starobylé chrámy, opustené mesta, ale i život v Bangkoku a na záver relax v niektorom z letovísk, ktoré si vyberiete!
Zdroj/autor: Lucie Štěrbová, Tomáš Cikán, ESO travel, reklamný článok, drom
