Podmorské sochy, ktoré obnovujú život v moriach

2014-10-23 13:00:00 |   |    | 

Umenie sa prejavuje v rôznych formách a keď sa prepojí s prírodou vznikne unikátna kombinácia. Tá ukáže to najlepšie z práce ľudských rúk. A keď je takéto dielo zasadené do úchvatného prostredia, ktoré vie vykúzliť len príroda, máme sa na čo tešiť. O takéto spojenie sa pravidelne pokúša umelec Jaison deCaires Taylor a treba dodať, že sa mu to aj darí. Veď sa pozrite.



 

Umenie pod hladinou

 

S nápadom na podmorské galérie prišiel Jason deCaires Taylor v roku 2006. Zúročil tak svoje dlhoročné skúsenosti s potápaním a sochárstvom. Umenie ktoré vytvára, sa radí aj k environmentálne prospešným skutkom, keďže jeho sochy slúžia morským koralom, ale aj iným živočíchom, aby sa mali kde uchytiť a teda mohli prežiť.

Taylorova pôsobivá práca so sochami a fotografiami ukazuje, ako sa život v moriach mení. Jeho sochy sa totiž postupom času stávajú obydliami a more si ich podmaňuje. Kto sa sem potopí, uvidí stovky sôch, prevažne ľudských. Všetky sa pomaly ale isto menia na koraly. Niektoré z nich sú dokonca špeciálne vytvorené tak, aby sa z nich čo najjednoduchšie stali koralové útesy. Umenie sa tak stáva súčasťou prírody. To sa samozrejme umelcovi páči, no niekedy ho nová úprava neteší.

Dôvod prečo si Taylor vybral takýto druh umenia je, aby dokázal, že ľudská činnosť nemusí byť vždy príťažou. Svoje sochy umiestňuje do plytkých morí, ktoré boli postihnuté silnými búrkami. Tie ich zničili a tunajší život sa pomaly, ale isto vytrácal. Zmenili to práve jeho sochy. Nalákali sem množstvo malých živočíchov, ktorí si našli priestory v útrobách sôch áut, nábytku a aj ľudí.

Sochy majú aj inú ako len funkčnú úlohu. Mnohé z nich zobrazujú aktuálny svet a to, ako v ňom my ľudia žijeme. Jedno z diel pozostáva z množstva sôch detí, ktoré sa držia za ruky. To spolu s ich rozličnými rasami poukazuje na nutnosť spolupráce vo svete, ale tiež na postupný vývoj malých detí, až kým sa nestanú dospelými osobami. Sochy zobrazujú viaceré kultúrne a sociálne fenomény, ktoré nás dnes ovládajú.

 

Aj pre turistov

 

Podmienky na potápanie sú v týchto oblastiach ideálne. Ešte aj samé sochy vyzerajú trochu inak. Je to spôsobené lomom svetla pod vodou. Zdajú sa byť väčšie, inak farebné, ale stále úchvatné. V potápačskom výstroji máte úplne iný zážitok, ako keď sa na dielo pozeráte v sterilných priestoroch galérií a múzeí. Dotyk prírody im totiž dodáva to niečo, čo z obyčajných sôch robí takmer div.

Nateraz sú tieto sochy v dvoch podmorských parkoch. Prvý je v zátoke Molinere na malom karibskom ostrove Granada. Tu leží známe súsošie detí, ale aj Stratený korešpondent, ktorý sa pozabudol pri písaní na starom stroji, Posledná večera, Záhradník, Zberateľ snov a mnohé iné. Čo sa najprv zdalo ako bláznovstvo, je dnes navštevovanou atrakciou známou po celom svete.

V roku 2010 spustil Jason deCaires Taylor nový projekt. Pri Cancúne, známom turistickom centre v Mexiku, otvoril areál MUSA (Museo de Arte Subacuático – Múzeum podmorského umenia) a postupne sem začal dodávať sochy. Od rôznych autorov sa ich tu nazbieralo už vyše 500.

V posledných dňoch Jason nainštaloval svoju novinku. Je ňou socha Atlasa v ženskom prevedení, ktorá leží na Bahamách. Ide zatiaľ o jeho najväčšiu sochu s váhou okolo 60 ton. Kľačiaca socha  bola pod morskú hladinu prenesená po častiach, keďže v jednom kuse by to bolo nemožné.

 

Pozrite si video, ako to v podmorskom parku umenia vyzerá:

 

 

Zdroj/autor: abc.es, underwatersculpture.com, SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku
Zdroj: SiSa

Hodnotenie článku:
5.0/5 (1 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 25. apríl. 2024. Meniny má Marek, Marko, Markus.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa