Transsibírska magistrála má 100 rokov: Dôkazy, že sa jej nič nevyrovná

1. ČAS

Myšlienka transsibírskej magistrála vznikla už v 50. rokoch 19. storočia, presnejšie kontúry však dostala až v roku 1880. So stavbou železnice sa začalo v máji 1891, kedy budúci cisár Mikuláš II. navštívil stavenisko vo Vladivostoku. Trvalo 22 rokov, kým toto východoruské mesto spojili s Moskvou. Nasledovali dokončovacie práce a v októbri 1916 železnicu otvorili vysvätením mosta cez rieku Amur pri Chabarovsku.

2. FINANCIE

Úlohou Transibírskej magistrály bolo predovšetkým zabezpečovať prepravu tovaru a nie spájať existujúce mestá. Aby sa ušetrili náklady a nebolo potrebné vyjednávať s majiteľmi pôdy, železničnú trať naplánovali mimo dedín a menších miest. Šetrilo sa aj na použitých materiáloch. Napriek tomu v roku 1913 trať stála už takmer 1,5 miliardy rubľov v zlate. Pre porovnanie – mesačná mzda policajta bola okolo 50 rubľov.

3. NÁMAHA

Výstavba magistrály bola rozdelená do siedmich častí, na ktorých sa pracovalo súčasne. Vo vrcholnej fáze sa na nej podieľalo až 90 000 ľudí. Okrem robotníkov to boli aj vojaci, sedliaci či trestanci. Za prvých 12 rokov vybudovali 7500 kilometrov trate takmer bez ťažkých strojov. S podmáčaným terénom aj zamrznutou pôdou bojovali len vlastnými rukami a jednoduchými nástrojmi.

4. VÝSLEDOK

Základná trať z Moskvy do Vladivostoku meria 9288 kilometrov, čo je viac ako zo Slovenska do Japonska. Vlak prekoná 8 časových pásem, riadi sa však moskovským časom. Popri Transsibírskej magistrále leží 89 miest (vrátane Moskvy, Jekaterinburgu či Chabarovska) a trať pretína 16 veľkých riek (Volgu, Ob, Jenisej, Amur a ďalšie).

5. LÁKADLO PRE ĽUDÍ

Krátko po jej vzniku začali Transibírsku magistrálu využívať státisíce ľudí, hľadajúcich prácu v odľahlých regiónoch krajiny. Medzi rokmi 1906 a 1914 prišli na Sibír najmä zo západu Ruska a Ukrajiny až 4 milióny ľudí.

6. VÝNIMOČNÁ STANICA

Vlak zastavuje medzi Moskvou a Vladivostokom na celkom 64 miestach. Jedným z nich je aj Sljuďanka pri Bajkalskom jazere, jediná železničná stanica na svete, ktorú postavili len z bieleho mramoru.

7. POČASIE

Najstudenšia časť trasy je medzi mestami Mogoča a Skovordino, kde teploty v zime klesajú až na - 62 °C.

8. LUXUS NA KOĽAJNICIACH

Vlaky, premávajúce po transsibírskej magistrále, majú rôzne kategórie. K dispozícii je aj luxusný Transsibírsky expres Zlatý orol, kde za jednu cestu zaplatíte od 15 000 eur.