Najteplejšie miesto sveta: Nebezpečný Dallol vyzerá ako z inej planéty

Slovensko síce toto leto potrápili poriadne horúčavy, v porovnaní s najteplejším miestom na svete však boli v podstate príjemné.

Priemerná ročná teplota v etiópskom Dallole je totiž okolo 34,6 ℃, priemerná najvyššia dokonca ešte o šesť stupňov vyššia. V júni sa teplomer bežne šplhá k hodnote 46.

Zdrojom tepla tu totiž nie je len slnko. Hlavným dôvodom pekelných horúčav sú unikátne geologické podmienky, vďaka ktorým vyzerá Dallol ako z inej planéty. Najnižšie umiestnené sopečné útvary na Zemi (45 metrov pod hladinou mora) tu obklopujú hydrotermálne polia s horúcimi prameňmi. Z nich sa vylučuje chlorid železnatý a hydroxid železitý, ktoré na vzduchu tvrdnú a maľujú soľné usadeniny a jazerá na zeleno. Po určitom čase neaktívne pramene zoxidujú a zmenia farbu na hnedú. Tento proces sa opakuje po celé roky a oblasti bez života vďaka tomu získavajú neuveriteľne živé farby.

Okrem prameňov a gejzírov je v oblasti aj množstvo zelenomodrých jazierok s jedovatou vodou a tzv. fumaroly, teda trhliny v zemskom povrchu, cez ktoré do okolia prenikajú horúce pary a plyny. Zem sa tu doslova rozpadáva a vedci predpokladajú, že o stovky miliónov rokov celú farebnú súš pohltí neďaleké Červené more. Aby toho nebolo málo, okrem pekelných horúčav a občasných erupcií toto miesto trápi aj množstvo zemetrasení.  Len s magnitúdou nad 3,9 ich tu od septembra do októbra 2005 vedci napočítali až 163.

Nehostinné podmienky spôsobili, že Dallol patrí k najneprístupnejším miestam sveta. Cesty tu prakticky neexistujú a jediným dopravným prostriedkom sú ťavy. Napriek tomu priťahuje toto výnimočné miesto množstvo turistov, ale aj podnikateľov. Tých láka najmä tunajšia soľ. Ešte začiatkom 20. storočia tu Taliani a Američania vybudovali banské mestečko, ktoré fungovalo až do 60-tych rokov. Dnes je prázdne, no do Dallolu stále prichádzajú obchodníci so soľou, ktorí ju odtiaľto na chrbtoch tiav vezú do Berhale alebo Mekele a odtiaľ ďalej do celej krajiny a  susedného Sudánu.

Z Dallolu pochádza takmer sto percent etiópskej soli, čo však pre oblasť predstavuje ďalšie nebezpečenstvo. Doslova tu platí, že soľ je nad zlato a o kontrolu nad územím sa pokúšajú viaceré skupiny. Ako vlastné ochraňuje „biele zlato“ pred zlodejmi a rebelmi predovšetkým ozbrojený nomádsky kmeň Afarov, ktorý je v oblasti doma.

Etiópska vláda preto požaduje, aby všetkých návštevníkov sprevádzali ozbrojenci. Ak chcete sírové polia vidieť na vlastné oči, budete sa musieť vydať do mesta Mek´ele. Odtiaľ organizujú za týmto prírodným unikátom štvordňové výpravy, ktoré vás budú vyjdú asi 500 eur. Okrem Danakilu však zahŕňajú aj prehliadku sopky Erta Ale a jedného zo šiestich trvalých lávových jazier na Zemi.