FOTO Arabi si kúpili európsku kultúru: V Abú Zabí otvárajú Louvre, stál vyše miliardy

Parížsky Louvre je najnavštevovanejším múzeom sveta. Jeho počiatky siahajú až do 1. polovice 16. storočia ku kráľovi Františkovi I., oficiálne ho otvorili v roku 1793. O pár rokov neskôr zbierku múzea značne rozšíril Napoleon Bonaparte, ktorý zo svojich ciest prinášal rôzne vzácne predmety. Aj vďaka nemu dnes môžete pod jednou strechou obdivovať umelecké diela z celého sveta, vrátane pokladov zo starovekej Asýrie, Egypta a Grécka a malieb velikánov umenia ako Leonardo da Vinci, Michelangelo, Boticelli, Rembrandt či Dürer... Už o pár dní budú môcť niektoré z nich obdivovať aj obyvatelia a návštevníci Spojených arabských emirátov.

Vytvorenie arabskej pobočky Louvre schválil francúzsky parlament ešte 9. októbra 2007. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ju spolu s miestnymi lídrami slávnostne otvoril v stredu večer a od soboty 11.11.2017 bude otvorená aj pre verejnosť.

Louvre v Abú Zabí bude prostredníctvom vystavovaných artefaktov návštevníkom ponúkať stručné dejiny sveta a jeho hlavných náboženstiev vrátane judaizmu, a to i napriek tomu, že SAE stále oficiálne neuznávajú existenciu Izraela. Muzeálna inštitúcia bude podľa jej vedenia slúžiť aj ako kultúrny most medzi Východom a Západom. Zvyky mesta Abú Zabí, ktoré je konzervatívnejšie než jeho rival Dubaj, sú však dôvodom, prečo sa v múzeu nebude takmer vôbec prezentovať výtvarné umenie zobrazujúce nahotu.

Arabský Louvre sa nachádza na priľahlom ostrove Saadíját, kde má neskôr vzniknúť obrovské kultúrne centrum. Modernistickú budovu múzea navrhol francúzsky architekt Jean Nouvel tak, aby pôsobila, že sa plaví na vode.

Dominuje jej kupola s priemerom 180 metrov, ktorej „sieťovanie“ vytvára v interiéri pôsobivé efekty. Tie majú podľa tvorcov pripomínať „prenikanie slnečných lúčov listami paliem v oáze“. Komplex má celkovú plochu 24.000 metrov štvorcových, 6000 z toho je určených pre stálu expozíciu, ďalších 2000 pre dočasné výstavy.

Príslušné úrady náklady na výstavbu múzea nezverejnili, pôvodné predpoklady hovorili o sume okolo 100 miliónov dolárov. Známe je však to, že Abú Zabí zaplatilo Parížu 525 miliónov dolárov za používanie názvu "Louvre" počas nasledujúcich 30 rokov, plus ďalších 750 miliónov dolárov za prenajatie umeleckých diel a francúzskych odborníkov, ktorí ich budú spravovať.

Na starosti budú mať okrem množstva iných vzácností aj Portrét  dámy od Leonarda da Vinci, obraz stanice Saint Lazare od Clauda Moneta či Monumentálnu sochu s dvomi hlavami z Jordánska, ktorej vek sa odhaduje na asi 7500 rokov.

Ako sa dalo čakať, presun týchto umeleckých skvostov všetci s nadšením nevítali. Až 4650 expertov podpísalo petíciu proti francúzsko-arabskej dohode s tým, že „múzeá sa nepredávajú“. Louvre tiež obvinili, že sa správa ako „korporácia s jasne stanoveným cieľom: maximalizáciou zisku“. V apríli 2011 sa navyše viac ako 120 umelcov z celého sveta zapojilo do bojkotu múzea, lebo podmienky pracovníkov na stavbe podľa nich pripomínajú moderné otroctvo.

Louvrom sa pritom výstavba kultúrnej štvrte na ostrove Saadíját zďaleka nekončí. Neskôr by sa jeho súčasťou malo stať aj Národné múzeum (nesúce meno šejka Zayeda), jediná pobočka Guggenheimovho múzea na Strednom východe, Námorné múzeum a viacero umeleckých pavilónov.