Vesmírna turistika je späť: Astronomická cena za 10-dňový výlet

"Trhoví analytici potvrdzujú, že bohatí ľudia sú ochotní za to zaplatiť. Mali by sme to spustiť v roku 2019. Bude to také pohodlné, aké to len môže vo vesmírnych podmienkach byť," vyhlásil Solncev. Podľa neho bude takýto unikátny výlet stáť zhruba 100 miliónov dolárov, ale prvých vesmírnych turistov to "pravdepodobne vyjde menej".

Výlet bude trvať desať dní a ročne ho bude môcť absolvovať päť až šesť záujemcov. Tí si budú môcť počas výstupu do otvoreného vesmíru natočiť vlastný videozáznam.

Energija, ktorá stála aj za vypustením prvého človeka do vesmíru - Jurija Gagarina v roku 1961 -, momentálne pripravuje nový modul s pracovným názvom NEM-2 na dopravu vesmírnych turistov na ISS. Modul pojme štyroch až šiestich ľudí a bude vybavený "pohodlnými" kabínami, dvoma toaletami, ako aj prístupom na internet.

Ruská nosná raketa Sojuz- FG s kozmicku loďou Sojuz MS-05 po úspešnom štarte z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane 28. júla 2017.

Solncev dodal, že záujem participovať na tomto projekte prejavil aj americký letecký koncern Boeing. Vesmírna turistika je rozvíjajúci sa sektor, ktorému v súčasnosti dominujú západné spoločnosti ako Virgin Galactic so sídlom v USA, ktorá v roku 2016 predstavila svoj komerčný kozmický raketoplán SpaceShipTwo.

Vesmírnymi turistami sa dosiaľ stalo iba sedem ľudí. Prvým sa stal v roku 2001 americký vedec Dennis Tito. Prvou ženou, ktorá si za takúto skúsenosť zaplatila, bola v roku 2006 iránsko-americká podnikateľka Anousheh Ansariová. Zatiaľ posledným je kanadský podnikateľ Guy Laliberté, ktorý letel na ISS v roku 2009.

Zľava Guy Laliberté, zakladateľ a generálny riaditeľ kanadskej spoločnosti Cirque du Soleil, ruský kozmonaut Maxim Surajev a americký astronaut Jeffrey Williams pred absolvovaním cvičného letu do kozmu na trenažéri Sojuz TMA v tréningovom centre v Hviezdnom mestečku pri Moskve 9. septembra 2009. Laliberté zaplatil za výlet do kozmu 35 miliónov amerických dolárov.

ISS, ktorá je vlastnená a používaná na základe množstva medzivládnych dohôd a dohovorov, je na obežnej dráhe Zeme od roku 1998. V súčasnosti je jedinou trvalo obývanou vesmírnou stanicou.