Jeden rok, 23 krajín a nekonečno zážitkov: Baška a David si splnili cestovateľský sen (ROZHOVOR)

29.04.2018 |   |    | 

Práca, oddych, spánok a zase len práca - tak obvykle vyzerá bežný deň väčšiny z nás a inak to nebolo ani s lekárkou Baškou a informatikom Davidom. Ich náhodné zoznámenie na letnom festivale však všetko zmenilo a mladá sympatická dvojica zistila, že obaja túžia po jedinom - využiť mladosť a ušetrené peniaze a spolu spoznať celý svet. Výsledkom je cesta, ktorá zmenila ich život.



 

Baška je „hippie“ duša, ktorej sú blízke hodnoty ako láska, mier a šťastie. Keď stretla Davida, pripomínal jej svojim opálením pandu. Tak vznikol názov „Hippie Panda Couple“, pod ktorým sa dvojica delí o svoje cestovateľské zážitky. A je ich požehnane - Baška a David spolu precestovali 23 krajín na troch kontinentoch. Najskôr strávili päť mesiacov v Ázii a po mesačnej prestávke na Slovensku sa vydali do Južnej Ameriky a Antarktídy. Sympatická dvojica nám v rozhovore o svojej dobrodružnej ceste prezradila viac.

 

Prečo ste sa rozhodli opustiť zabehnutý stereotyp a vydať sa na cesty?

Už pár týždňov po stretnutí sme si povedali, poďme spolu cestovať. Baška mala vždy sen ísť do Južnej Ameriky - zobrať si ruksak a absolútne slobodne spoznávať kultúru, prostredie, ľudí. David zase chcel ísť do Ázie, tak sme našu 14-mesačnú dobrodružnú cestu napokon začali v Japonsku, ktoré patrí k najbezpečnejším z nášho zoznamu. To sa nám aj potvrdilo - Japonci si pokojne nechajú tablet alebo peňaženku na stole v nákupnom centre a odídu na toaletu.

 

 

Slováci však veľmi do Japonska necestujú...

Zrejme preto, že je to pomerne drahá krajina, my sme však boli na začiatku našej cesty, takže sme to ešte vnímali trochu inak. Už tam sme sa ale snažili utrácať s mierou, práve v Japonsku sme napríklad ušetrili na ubytovaní vďaka couchsurfingu. Vo všeobecnosti sme bývali najmä v hosteloch, niekedy sme prespávali napríklad aj v aute a na Filipínach dokonca aj v autobuse, ktorý nás viezol. Len my, nás vodič a ešte jeden pasažier. V Južnej Amerike sme využívali najmä AirBnB a Booking, domáci nám často radili, čo vidieť, na čo si dávať pozor... Pre nás bola hlavná čistá posteľ a teplá voda.

 

Šetrili ste aj na strave?

V Južnej Amerike sme si väčšinou varili sami. Strava je tam pomerne drahá a väčšinu navyše tvorí mäso. Z nás sa však v Ázii stali vegetariáni, Baška ako lekárka povedala, že tam mäso radšej skúšať nebudeme. Videli sme, ako spadlo na zem a ľudia ho konzumovali, alebo ho mali vonku, aj keď bolo 35 stupňov a lietali okolo neho muchy.  V Hanoji sme videli uvareného psa a o Číne sa hovorí, že tam zjedia všetko, čo má nohy, okrem stola a všetko, čo má krídla, okrem lietadla. Bezpečnou a veľmi chutnou voľbou je ryža, zelenina a ovocie a napríklad Bali je rajom vegetariánov a vegánov.

 

 

Vegetariánstvo vám už zostalo. Zmenilo vás cestovanie aj inak?

Stali sme sa odolnejšími a priebojnejšími. Vieme presne, kam chceme ísť a čo chceme získať. Nepustíme veci, ktoré nám možno v daný moment nevychádzajú, sme tvrdohlavejší a ideme si za tým, aby sme veci doviedli do úspešného konca. Zároveň sme ale pokornejšími, viac sme si začali vážiť to, čo máme, napríklad čistú vodu a dobré jedlo. To nie je samozrejmosť a môže sa to zmeniť aj zajtra. Vďaka cestovaniu sme získali nadhľad - netrápia nás už maličkosti a naopak, začali sme sa zaujímať o väčšie problémy, ktoré sme si predtým nevšímali. Najmä tie, ktoré sa týkajú prírody alebo ekológie.

 

Zaujímala vás aj v jednotlivých  krajinách najmä príroda?

Chceli sme hlavne zistiť, ako tam ľudia žijú. Vyhýbali sme sa ďalším turistom, chceli sme sami objavovať krajinu so všetkým, čo k nej patrí. Nemali sme presne stanovené ciele, itinerár sme vytvárali počas cesty. Keď sme došli do danej krajiny, tak sme si povedali, koľko času si na ňu vyhradíme. Na Kambodžu sme napríklad plánovali dva týždne, ale nakoniec sme odišli skôr, lebo sa nám tam veľmi nepáčilo a povedali sme si, že radšej strávime viac času v Thajsku. Baška riešila, čo treba vidieť, aké zaujímavosti, kultúru, prírodu alebo históriu treba spoznať a  David mal na starosti logistiku, dopravu a financie.

 

 

Akým spôsobom ste sa obvykle prepravovali?

Veľmi to záležalo na tom, ako dlho sme boli v danej krajine a kam sme potrebovali ísť. V Číne sme cestovali najmä vlakmi, v Južnej Amerike autobusmi, v Bolívii a Argentíne sme však mali prenajaté auto. Z Ushuaie v Ohňovej zemi do čílskeho Punta Arenas sme skúšali aj stopovať, lenže nemali sme šťastie. Cestu tam sme prešli za osem hodín, lebo sme rýchlo „chytili stopa“, ale naspäť nám to trvalo dva dni. Noc sme strávili v mestečku, kde bývali len ťažiari zemného plynu a štyri hodiny sme stopovali na ceste, kde vôbec nechodili autá. Nakoniec nás odviezli policajti. Aj to je čaro cestovania „na divoko“, ktoré by sme určite nemenili.

 

Cestovné kancelárie asi teda nie sú veľmi pre vás...

My veru nie sme fanúšikmi agentúr, ktoré vám presne naplánujú cestu z bodu A do bodu B v danú hodinu. To pravé cestovanie je predsa sloboda - to, že krajinu spoznávate tak, ako vám vyhovuje. Majte nejaké zásady, ale robte si, čo chcete. Buďte slobodný a žite si svojim spôsobom života. Navyše sme presvedčení, že netreba platiť veľa peňazí za hlúposti a vďaka internetu ľahko nájdete všetky potrebné informácie. Svojim blogom k tomu chceme prispieť aj my.

 

 

Ktoré miesto vás zaujalo najviac a kde sa vám páčilo najmenej?

Krajina, kam by sme sa už zrejme nechceli vrátiť, je Severná Kórea. Vládne tam chudoba a strach, propaganda je prítomná na každom kroku. V krajine sa môžete pohybovať len so sprievodcami a tí vás neraz šokujú svojimi názormi, ktoré ich učia od malička. To najlepšie miesto sa, naopak, hľadá ťažko. Zážitkom na celý život bola ale určite návšteva Antarktídy, loďou sme sa plavili medzi zasneženými horami, kajakovali sme pomedzi ľadovce, navštívili sme ostrov s kolóniou tučniakov... Bolo to tak intenzívne, až sme z toho boli v šoku.

 

Oslovila vás pri vašom spoznávaní niektorá krajina až tak, že by ste si tam vedeli predstaviť život?

Takých krajín je viac - v Ekvádore aj Kolumbii sú veľmi milí ľudia. Tá atmosféra vás úplne pohltí, idete po ulici, usmievate sa, zastavíte sa a prehodíte pár slov s cudzími... Najviac nás ale v tomto smere zaujala Argentína, je to najstabilnejšia a asi aj najbohatšia krajina Južnej Ameriky, ktorá toho ponúka mnoho. Od vína, cez turistiku a pláže až po národné parky. Z ázijskej časti sa nám veľmi páčilo na Bali, kde sme vďaka prenajatému autu preskúmali aj „neturistické“ časti a k našim najobľúbenejším patria aj Filipíny, najmä ostrov Palawan a jeho nedotknutá príroda. Na Filipínach sú navyše veľmi milí ľudia, usmievaví, dobrosrdeční, pracovití, veľmi pokorní... Po návrate odtiaľ nás trochu šokovalo, že tu sa nikto neusmieva...

 

 

Sú však aj veci, na ktoré môžeme byť pyšní...

Keď sme sa vrátili z ázijskej časti domov, Slováci nám pripadali zachmúrení a uzavretí. Mali sme pocit, že sa sťažujeme a rozprávame o niečom, ale nič neurobíme. Keď sme sa ale vrátili z Južnej Ameriky, úplne sa zmenil nás pohľad na krajanov. Myslíme si, že sme skvelý národ, sme veľmi šikovní, veľmi pracovití a máme takisto aj pokoru. Sme pohostinní a možno trochu ostýchavejší, ale emóciu máme tiež. Sme veľmi hrdí na to, že sme zo Slovenska a veríme, že máme čo ponúknuť svetu.

 

Viac zaujímavých zážitkov a fotografií z ciest Hippie Panda Couple nájdete na ich facebookovom profile, Instagrame a YouTube.

Zdielať článok na Facebooku

Foto: Hippie Panda Couple
Zdroj: ako

Hodnotenie článku:
4.3/5 (15 hlasov)

Pondelok, 20. august. 2018. Meniny má Anabela.

Najnovšie príspevky

Foto dňa