Pohľad do súkromia najslávnejšieho proletára: Lenin si užíval luxus ako nenávidená šľachta

28.03.2019 |   |    | 

Vodca proletariátu s hlbokou láskou k robotníckej vrstve, zásadový a obetavý človek morálnej čistoty, skromnosti a prostoty - tak poznali Vladimira Iljiča Lenina po celé desaťročia milióny ľudí. Ktovie, čo by povedali pri návšteve honosného paláca neďaleko Moskvy, kde „chudobný proletár“ prežil záver svojho života...



 

Oblasť Gorki asi 30 kilometrov južne od centra Moskvy bola osídlená už v 9. storočí slovanským kmeňom Viatiči, ktorý tu dodnes pripomína niekoľko mohýl. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1542 a v nasledujúcich storočiach patrilo toto územie viacerým významným ruským osobnostiam. Vystriedali sa tu rôzne šľachtické rody a keď schudobneli, odpredali svoje pozemky bohatým obchodníkom, ktorí tu stavali víkendové domy pre Moskovčanov.

V roku 1824 sa Gorki stal majetkom dramatika, prekladateľa a literárneho kritika Alexandra Pisareva, ktorý si tu dal postaviť rozľahlé klasicistické sídlo s parkom, no krátko nato ako 24-ročný zomrel. V roku 1909 sa novou majiteľkou panstva stala Zinaida Morozovová, vdova po slávnom a nesmierne bohatom textilnom magnátovi a filantropovi, patrónovi ruských maliarov a hercov. Zinaida sa sem po jeho záhadnej smrti v Cannes uchýlila, aby unikla ruchu veľkomesta a najala slávnych architektov Fjodora Šechteľa a Fjodora Kolbeho, aby sídlo upravili podľa jej predstáv.

Po šesť rokov trvajúcej rekonštrukcii sa mohol Gorki tešiť vlastnej elektrárni a vodnej veži, pribudli stajne, oranžéria aj skleníky. V paláci tiež nainštalovali najmodernejšie výdobytky doby, napríklad parné ústredné kúrenie a telefóny. Modernizáciou prešiel aj priľahlý park, v ktorom pribudli arboréta, jaskyne, tenisový kurt a mnoho nových vzácnych rastlín. Zinaida investovala do úprav veľa úsilia, času aj peňazí, v marci 1918 ale takmer 300-hektárový majetok znárodnili boľševici a ona sa musela vysťahovať, aby napokon zomrela v roku 1947 v chudobe.

Plody jej snahy však nezostali nepovšimnuté a Gorki si za svoje vidiecke sídlo okamžite vybral sám Vladimír Iľjič Lenin. Vodca proletariátu sem prišiel prvýkrát už v roku 1918, aby sa tu zotavil z pokusu o atentát. Spočiatku ústredné kúrenie nefungovalo, a tak trávil letá so svojou manželkou Nadeždou Krupskou v  miestnostiach na druhom poschodí severného krídla. 5. mája 1923 sa sem kvôli zhoršujúcemu zdraviu presťahoval natrvalo.

Za svoj domov si už tentoraz vybral luxusne zariadené priestory hlavnej budovy. Spočiatku žil aktívne, chodil na lov, rozprával sa s miestnymi a v Gorki tiež prijímal hostí, napríklad Stalina či zakladateľa a veliteľa obávanej Čeky Dzeržinského. Pomerne často navštevoval Moskvu a zabezpečil si luxusné auto Rolls-Royce Silver Ghost, ktoré bolo upravené pre pohyb na snehu a jazdilo na alkohol, ktorý bol v čase občianskej vojny dostupnejší než štandardné palivo.

Aj toto vozidlo je súčasťou expozície Múzea Vladimíra Iľjiča Lenina, ktoré bolo v Gorki otvorené po skončení 2. svetovej vojny. V roku 1972 bola expozícia výrazne rozšírená a na celé desaťročia sa stalo toto miesto mekkou miliónov turistov zo Sovietskeho zväzu aj ďalších socialistických krajín. Nedostatkom záujmu ale netrpí ani dnes.

V súčasnosti môžu návštevníci na ploche vyše 10.000 m2 vidieť zámok s nádherným parkom aj viacero expozícií venovaných Leninovi. V bývalej dači je napríklad umiestnená rekonštrukcia Leninovej pracovne a bytu, ktoré v rokoch 1918 až 1922 využíval v Kremli. Ich súčasťou je knižnica, jedáleň, obývačka, kuchyňa a dokonca aj zasadacia miestnosť Rady ľudových komisárov, kde kedysi sedával Lenin, Stalin alebo Chruščov.

Samostatné Múzeum V. I. Lenina sa potom nachádza v severnom krídle paláca a vystavuje mnoho exponátov zo súkromia revolucionára - napríklad články, oblečenie, nábytok, invalidný vozík aj dary, ktoré dostával. K najpôsobivejším exponátom patria hodiny, ktoré Krupská zastavila vo chvíli, keď Lenin zomrel.

Obísť nemožno ani vzácnosti, ktoré do paláca nechala doviezť Morozovová – nábytok, vázy, porcelán, sochy aj maľby ruských, francúzskych a holandských autorov 18. a 19. storočia. Najreprezentatívnejšou miestnosťou bola obývačka, v ktorej chcela Morozovová prijímať svojich hostí a po jej odchode sa tu konali novoročné oslavy pre deti, kde Lenin vystupoval ako Dedo Mráz a Krupská hrala Snehulienku.

V paláci môžete vidieť aj knižnicu so 40.000 zväzkami a Leninovu pracovňu, kde politik napísal asi 900 kníh a článkov. Dokumenty, slávne ratanové kreslo, kde politik často sedával, posteľ Krupskej, ktorá ho chcela mať v posledných rokoch neustále na očiach, aj vzácny nábytok, ktorý sem zakúpila Morozovová a v sovietskej ére bol decentne zakrytý – to všetko vypovedá o tomto búrlivom období viac ako tisíce slov.

Rovnako ako výhľad z okna na hrobky Vyatiči, Leninova posmrtná masku a kalendár, ktorý sa zastavil na dátume 21. januára 1924. Dni, keď Vladimí Iľjič Lenin vo vedľajšej spálni vydýchol naposledy. Posledné, čo na tomto svete videl, boli obrovské zrkadlá v „palácovom“ štýle, za ktoré by sa nehanbili ani vo Versailles.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Facebook / Alexander Lyapin

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Nedeľa, 18. august. 2019. Meniny má Elena, Helena.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa