Temná turistika: 7 európskych cintorínov, ktoré sa stali atrakciou

 

Pére-Lachaise, Paríž, Francúzsko

Ani jeden z cintorínov nemá toľko slávnych hrobov ako parížsky Pére-Lachaise. Byť pochovaný na tomto úžasnom mieste je známkou určitej prestíže. Po prvýkrát ho začali používať v 18. storočí a odvtedy tam našli svoje posledné miesto odpočinku viacerí francúzski velikáni. Nájdete tam napríklad hroby Edith Piaf, Victora Huga, Moliéra alebo Oscara Wilda. Kultovým miestom sa stal pomník speváka Jima Morisona, kam stále putujú tisíce jeho fanúšikov, aby si pripili na jeho pamiatku a oslávili jeho talent. Cintorín je tak veľký, že na pohybovanie sa po jeho priestoroch potrebujete mapku. Zároveň je najväčším parkom v Paríži.

 

Veselý cintorín, Sapanta, Rumunsko

Cintoríny nemusia byť iba ponurým miestom, ktoré vám do očí vháňa slzy. Pri návšteve hrobov v rumunskej dedinke Sapanta nepocítite smútok na duši, ale vám dajú hneď niekoľko dôvodov na úsmev. Všetky pomníky sú vyrobené z dreva, sú pestro zdobené a namiesto tradičnej fotografie sa na nich nachádza karikatúra zosnulého. Popri tom je napísaný epitaf, ktorý má podobu vtipnej básničky so zábavným opisom jeho smrti.

 

Glendalough, Írsko

Írske cintoríny patria medzi hlavné atrakcie v krajine. Hlavným dôvodom sú pomníky v podobe keltských krížov, ktoré majú v hornej časti zakomponovaný kruh s ornamentmi. Vyrábajú sa vždy z kameňa a niektoré z nich sú staré stovky rokov. Jedným zo zaujímavých miest, kde si ich môžete pozrieť, je bývalý kláštor v Glendalough. V pohorí Wicklow blízko Dublinu kedysi žil mních Kevin, ktorý bol známy svojim tvrdým postením. Vždy spával na posteli z kameňa a celý svoj život zasvätil Bohu. Neskôr sa k nemu pridali ďalší mnísi, ktorí tam založili nový rád a kláštor. Okolo neho vznikol starobylý cintorín, kde môžete obdivovať práve takéto cenné pomníky.

 

Prazeres, Lisabon, Portugalsko

História Prazeres siaha do 19. storočia, keď Lisabon zasiahla veľká vlna cholery. Vtedy potrebovali rýchlo nájsť novú plochu, kde by pochovali toľko mŕtvych ľudí. Na posledné miesto ich odpočinku vybrali nádhernú lokalitu, odkiaľ je výhľad na most a rieku Tajo. Odvtedy sa z Prazeres stal prestížny cintorín, kde pochovávajú najmä slávne osobnosti. Jednotlivé hrobky majú podobu malých kaplniek a náhrobné kamene sú často zdobené malými sochami anjelov alebo inými drobnými detailmi. Na niektorých hroboch nechýbajú ani odkazy na portugalskú kultúru v podaní bielo-modrých kachličiek.

 

Skogskyrkogarden, Štokholm, Švédsko

Projekt švédskeho cintorína ukazuje, ako sa z neho môže stať viacúčelové miesto, ktoré zároveň motivuje rodiny, aby prichádzali častejšie vzdať hold svojim zosnulým blízkym. Skogskyrkogarden mal skĺbiť krásnu lesnú oblasť za Štokholmom spolu s cintorínom. Preto sa autori tohto nápadu rozhodli ponechať mu prírodný charakter a hroby umiestnili pomedzi stromy, ktoré tam symbolicky chránia duše mŕtvych. Súčasťou cintorína je taktiež vyhliadka, z ktorej nielen vidíte na široké okolie, ale taktiež odtiaľ môžete pozorovať vtáky. Organizujú tam dokonca prehliadky, ktoré vás prevedú po najkrajších zákutiach.

 

Mesto mŕtvych, Dargavs, Rusko

Z diaľky vyzerá ako neobvyklé mesto, z blízka vás prekvapí až mrazivo tichou atmosférou. Malé domčeky s drevenými strechami majú totiž nezvyčajných obyvateľov. Na tomto netradičnom mieste neďaleko mesta Dargavs v minulosti pochovávali mŕtvych. Každá rodina mala takúto malú rodinnú hrobku, kde našli miesto večného odpočinku. Dokopy sa tam nachádza 99 domčekov, ktorých veľkosť sa odvíja od veľkosti a majetnosti daného rodu.

 

Mirogoj, Záhreb, Chorvátsko

Tak impozantnú vstupnú bránu nemá ani jeden z cintorínov. Mirogoj sa nachádza na predmestí Záhrebu a už od príchodu púta pozornosť vysokým kamenným plotom a bránou, ktoré sú počas letných mesiacov obrastené popínavými rastlinami. Keď vojdete dnu, tak po oboch stranách sa nachádza dlhá arkáda, ktorá vytvára pokojnú pietnu atmosféru. Potom sa už dostanete do hlavnej časti, kde nájdete aj hrob prvého chorvátskeho prezidenta.

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku