Peklo v Černobyle

26.04.2013 |   |    | 

UKRAJINA - V ruke máte žltý dozimeter a sprievodca hlási úroveň radiácie tridsaťpäťkrát vyššiu než pripúšťa medzinárodná norma. Vitajte v Černobyle, dejisku najväčšej jadrovej katastrofy v dejinách.



Oblasť Černobyľu láka zvedavcov z celého sveta. Sú to niekedy odborníci, ale najčastejšie obyčajní turisti, predovšetkým zo Západu, ktorí neváhajú utratiť 160 dolárov na osobu, aby v mieste katastrofy mohli stráviť jeden deň. Americký časopis Forbes radí Černobyľ medzi najvýnimočnejšie destinácie na svete.

Malý autobus privezie turistov na okraj zakázanej zóny. Pri vstupe musí každý z nich podpísať prehlásenie, že bude dodržiavať nariadenie, ktoré majú obmedziť na minimum riziká zamorenia - zákaz pitia, jedla i fajčenia pod šírym nebom, ničoho sa nedotýkať, zvlášť si nesadať na holú zem, ani na ňu klásť žiadne svoje veci. S viditeľne nervóznymi úsmevmi všetci podpisujú.

Mladá belgická psychologička Davinia priznáva, že má z radiácie trochu strach a tvrdí, že až bude po návšteve, svoje topánky vyhodí do koša... Spolu s ďalšími však pokračuje v prehliadke a blíži sa k havarovanému reaktoru, ukrytému v popraskanom betónovom sarkofágu.

Práve tu dozimeter sprievodcu ukazuje najvyššiu mieru radiácie na celej výletnej trase - asi 3,9 mikrosievertu proti normálnej úrovni 0,12 mikrosievertu. Potom, čo si turisti urobia potrebné fotografie, skupina zamieri do mesta Pripjať, ktoré leží len tri kilometre od elektrárne a odkiaľ bolo deň po katastrofe evakuovaných asi 50 tisíc ľudí.

Čas sa v meste doslova zastavil. Na priečeliach domov stále visia reklamné panely s budovateľskými heslami z čias Sovietskeho zväzu, v blízkosti sú zhrdzavené pozostatky miestneho zábavného parku a kolotočov. V opustených bytoch sa váľajú po podlahe knihy a zvyšky hračiek. V miestnej školskej jedálni sú rozhádzané stovky plynových masiek. "Je to veľmi smutný pohľad," hovorí Bobby, austrálska turistka. Je jej trochu trápne a cíti rozpaky, keď nahliada do opustených domov.

"Možno, že už to je trochu za hranicou slušnosti. Mnoho z tých ľudí predsa stále žije. Je v tom trochu voyerstva," zveruje sa Bobby. Švédsky gitarista Karl Backman vraj chcel toto miesto vždy vidieť. Výber dovolenkového miesta mu nepripadá vôbec divný. "Je to rovnaké ako navštíviť Koloseum, tam sú predsa tiež mŕtvi, alebo Osvienčim," tvrdí.

 

Jaderné peklo

Reaktor číslo 4 jadrovej elektrárne v Černobyle na severe Ukrajiny pri hraniciach s Ruskom a Bieloruskom explodoval 26. apríla 1986. Černobyľská katastrofa nabrala celosvetový rozmer a aj dnes zaťažuje ľudí i životné prostredie.

Po explózii v Černobyle zamoril rádioaktívny mrak veľkú časť Európy. Kontaminovaná bola oblasť vo veľkosti asi polovice Talianska, čo si vyžiadalo trvalú evakuáciu vyše 300 tisíc ľudí a zničilo jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí na kontinente. Vtedajšie vedenie bývalého Sovietskeho zväzu haváriu najskôr utajovalo a priznalo ju až 28. apríla, keď vedci zo Švédska hlásili zvýšené hodnoty rádioaktivity.

Z dostupných materiálov vyplýva, že nad územím bývalého Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30.apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986. V prvom a treťom prípade zasiahol celé územie krajiny, v druhom len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko. K najzamorenejším oblastiam na území SR patrili okresy na juhu Slovenska, ďalej okres Stará Ľubovňa a Dolný Kubín.

Celkový počet obetí tragédie, pri ktorej sa uvoľnil 400-násobok radiácie zaznamenanej po zhodení atómovej bomby na japonské mesto Hirošima, je aj naďalej predmetom sporov. Na likvidácii následkov explózie a požiaru v Černobyle sa podieľalo 600 - 800 tisíc ľudí, zväčša mladých vojakov, ktorí boli vystavení vysokým dávkam žiarenia.

Podľa polooficiálnych zdrojov už 25 tisíc z nich zomrelo, mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami. Podľa oficiálnych údajov OSN z roku 2005 si tragédia vyžiadala 4 tisíc obetí na Ukrajine, v Bielorusku i Rusku spomedzi ľudí, u ktorých vyššie hodnoty rádioaktivity vyvolali nádorové ochorenia.

Tieto štatistické údaje však spochybnilo viacero mimovládnych organizácií. Iba na Ukrajine registrujú totiž podľa oficiálnych zdrojov 2,3 milióna ľudí, ktorí utrpeli zdravotnú ujmu v dôsledku černobyľskej tragédie.  Posledný funkčný reaktor jadrovej elektrárne v Černobyle definitívne odstavili v roku 2000. Pod tamojším sarkofágom sa však nachádza okolo 200 ton rádioaktívneho paliva, ktoré naďalej predstavuje potenciálnu hrozbu.

 

Zdroj/autor: afp, čtk, drom

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.6/5 (9 hlasov)
Piatok, 22. november. 2019. Meniny má Cecília.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa