Ako sme vám naposledy sľúbili, príbeh o Tatrách pokračuje

Bilíkova Chata (1255 m n. m.)

Bilíčka Je situovaná pod strediskom Hrebienok v prekrásnom lesnom prostredí Studenej doliny na juhovýchodnom úbočí Slavkovského štítu. Nachádza sa veľmi blízko horolezeckých terénov a dá sa odtiaľto začať niektorá z horských cykloturistických trás. Ubytovať sa tu samozrejme taktiež môžete a poskytnú vám tu príjemné služby. Len 200 metrov od miesta, kde teraz stojí Bilíkova chata stála od roku 1875 Ruženina chata. Neskôr k nej pribudol väčší turistický hotel. Bohužiaľ netrvalo dlho a obe budovy zachvátili plamene. V roku 1893 postavili majitelia Spišsko-sobotskej lesnej spoločnosti dva nové hotely, ktoré však roku 1927 taktiež vyhoreli. Spálenisko neostalo dlho opustené. V roku 1934 bol položený základný  kameň novej chaty. Chata niesla meno predchádzajúceho predsedu spolku  dr.Guhra.  Guhrova chata slúžila  širokej turistickej verejnosti. Po znárodnení v roku 1946 prešla do majetku KSTL a bolo premenovaná na Bilíkovu chatu, na počesť  Pavla Bilíka (1916 - 1944), príslušníka finančnej stráže popraveného gestapom na Kežmarskom zámku.  Neskôr chata prešla niekoľkými prestavbami a získava dnešný vzhľad.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Horský hotel Hrebienok (1285 m n. m.)

Nachádza sa v nádhernom prostredí  pod úpätím Lomnického a Slavkovského štítu. História hotela siaha do konca 18. storočia a súvisí s osídľovaním najstaršej tatranskej osady Starý Smokovec. Jeden z obľúbených cieľov priekopníckych návštevníkov Vysokých Tatier bol blízky Hrebienok. Pri chodníku k vodopádom sa Spišsko-sobotská lesná spoločnosť rozhodla založiť Studenopotocké kúpele a postupne dala do prevádzky hotel Spiš (1884), hotel Kolbach a Kúpeľný dom (1894). Záujem o kúpele vzrástol, keď sa v roku 1908 dala do prevádzky lanovka na Hrebienok. Sľubné plány rozvoja kúpeľov opäť zmaril požiar v roku 1927. O rok neskôr dala pražská Legiobanka, ako majiteľ pozemnej lanovky pribudovať hotel s reštauráciou Športhotel, ktorý bol predchodcom horského hotela Hrebienok. Po roku 1947 a páde Legiobanky sa hotel zmenil na odborársku zotavovňu pod názvom Hrebienok. Budova bola veľmi dlho v nepretržitej prevádzke a to sa podpísalo na jej vzhľade. Rekonštrukcia bola nevyhnutná a súčasný vzhľad hotela už len vo veľmi hrubých rysoch pripomína starú budovu.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Chata Plesnivec (1290 m n. m.)

Známa Chata Plesnivec je jedinou vysokohorskou chatou celých Belianských Tatier.  Nachádza sa v závere Doliny Siedmich prameňov na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu. Ako sfinga sa vypína na trávnatom ostrohu medzi dvomi lavínovými žľabmi  padajúcimi z Bujačieho vrchu. Prvá stavba sa v tejto lokalite objavuje už v polovici 18. storočia, bola tu búda zlatokopa Drechslera. Neskôr tu postavili pastiersku kolibu a na jej mieste si nechal v roku 1932 Tibor Gresch postaviť súkromnú chatu, ktorá postupne získala dnešnú podobu. Po 2. svetovej vojne slúžila najprv voľnému turistickému ruchu, potom od r. 1955 boli turisti aj odtiaľto vytlačený a chata slúžila ako výskumná základňa TANAPu. Po novembri 1989 sa chata vracia a po rekonštrukcii začína od roku 1997 opäť slúžiť turistickej verejnosti. Chata s menšou jedálňou s kachľovým krbom poskytuje prístrešie pre 20 turistov za očividne nižšie ceny než na iným tatranských chatách.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Chata pod Rysmi (2250 m n. m.)

S nadmorskou výškou 2250 m n. m. je najvyššie položená chata vo Vysokých Tatrách. Postavená bola v roku 1933 a obhospodarovaná je len v letnom období (jún-október). Je situovaná v suťovisku pod sedlom Váha v rovnomennej dolinke, ktorá je súčasťou kotliny Žabích plies v uzávere Mengusovskej doliny . Okolo nej vedie frekventovaný turistický chodník na Rysy a ďalej sa nachádza prechod na Morské oko. O potrebe chaty pod populárnymi Rysmi sa hovorilo už koncom 19. storočia. Pôvodne prízemný objekt rozšírili o poschodie v roku 1977. Niekoľkokrát ju zničili kamenné i snehové lavíny, no stále nám slúži. Chata v súčasnosti poskytuje nielen stravovanie, ale aj ubytovanie v nocľahárni v strešnej nadstavbe, v prípade potreby i v jedálni na dlážke. Je výborným východiskom k horolezeckým výpravám Bielovodskej doline, ale aj v horných partiách Mengusovskej doliny a Zlomísk.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Chata pod Soliskom (1 840 m n. m.)

Tiež Solisková chata, alebo Solisko, je najmladšou chatou vo Vysokých Tatrách, začala vznikať po dobudovaní prvého lyžiarskeho vleku. Leží na juhovýchodnom svahu vrcholu Predné Solisko (2 093 m n. m.) v nadmorskej výške 1 840 m. Do prevádzky bola prvá (zrubová) chata uvedená v r. 1944, nachádzala sa v blízkosti hornej stanice lanovky. Postavili ju ako úkryt pre zjazdárov pred zlým počasím. Poskytovala občerstvenie a aj ubytovanie v spoločnej nocľahárni. Jej prvým prevádzkovateľom bol František Bujak. Pred koncom vojny na Chate pod Soliskom bývali partizáni, ktorí mali pekný výhľad na údolie obsadené Nemcami.  V 60-tych rokoch uvažovali chatu zbúrať pre jej zlý technický stav. Z tejto krízovej situácie ju vytiahli tatranskí horolezci, ktorí ju zrekonštruovali a návštevnosť chaty opäť stúpla. Najprv fungovala len v období zimnej sezóny, ale od roku 1970, keď sa v Tatrách odohrali MS v lyžovaní a bola vybudovaná sedačková lanovka na Solisko, je otvorená celoročne. V r. 2003 sa začala výstavba novej chaty, ktorá bola v dokončená za 99 dní.

Ďalších 6 fotografií v galérii

V nasledujúcom a poslednom rozprávaní o sa dozviete ešte viac. Nasledovať budú chaty, ktoré sme doteraz nespomenuli.

Autor" Ivana Ušiaková