Dolný Harmanec - vstupná brána do Veľkej Fatry s množstvom prírodných unikátov

11.06.2019 |   |    | 

Dolný Harmanec v Banskobystrickom okrese je považovaný za vstupnú bránu do Veľkej Fatry. Má 247 obyvateľov a je poslednou obcou pod horským priechodom Šturec. Jej katastrom prechádza aj niekoľko z 22 tunelov na železničnej trati medzi Banskou Bystricou a Čremošným. Dôvodom, prečo ju turisti najmä počas leta vyhľadávajú, je slávna kvapľová Harmanecká jaskyňa, no ťahákom je aj Kráľova studňa.



 

"My sme vstupná brána do Veľkej Fatry. Od nás sa dá pohodlne dostať na Kráľovu studňu, stadiaľ Krížnu, odkiaľ je prístup do Turca alebo na Liptov. Po turistických trasách sa dá prejsť do rôznych kútov Slovenska," hovorí starosta Dolného Harmanca Matúš Vajs. Turisti si pochvaľujú jeden z najkrajších výhľadov do Bystrickej, Gaderskej alebo Blatnickej doliny. Toto miesto je podľa starostu predurčené pre aktívny oddych v prírode, pešie i cyklistické túry.

Počtom obyvateľov malá obec nemá o jedinečné prírodné atrakcie núdzu. Ak turisti vyjdú na najvyššie položený hrebeň Veľkej Fatry, Kráľovu Studňu, ocitnú sa na križovatke regiónov Turiec a Liptov. K vzniku názvu Kráľova studňa sa viažu legendy, zachované ústnym podaním, ktoré sa spájajú s uhorským kráľom Matejom Korvínom. Jedna hovorí o troch rozhádaných pastieroch oviec, ktorí sa nevedeli zhodnúť, ktorému panstvu patrí tamojší prameň. Začul ich panovník, ktorý sa vracal z poľovačky a povedal: "Keďže sa neviete dohodnúť, prameň bude patriť mne! Bude to moja studňa - Kráľova studňa!" Ďalšia legenda hovorí o miestnom bačovi, ktorý sa chcel odmeniť kráľovi a pozval ho na pohostenie. Bol príšerný vietor, a tak bača s valachmi vykopali jamu na výšku chlapa, sadli si do nej spolu s kráľom a opekali jahňa. Neskôr bača jamu prehĺbil a objavila sa voda. Miesto vraj preto dostalo názov Kráľova studňa.

V Dolnom Harmanci je aj jedna z najznámejších jaskýň na Slovensku, kvapľová Harmanecká jaskyňa. Nachádza sa v nadmorskej výške 821 metrov nad morom, na severnom svahu vrchu Kotolnica. Vedie k nej prístupový serpentínový chodník dlhý 1420 metrov. Celková dĺžka jaskyne je cez tri kilometre, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou okolo jedného kilometra. Objavil ju v roku 1932 Michal Bacúrik, rodák z Dolného Harmanca. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, v súčasnosti má štatút národnej prírodnej pamiatky. Patrí nielen k najznámejším na Slovensku, ale aj k najvýznamnejším lokalitám výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz sa tu zistilo 11 druhov.

Národnou kultúrnou pamiatkou od roku 2000 je zasa vodný žľab na splavovanie dreva v lesoch doliny Rakytovo. Jeho dĺžka je takmer 2,5 kilometra.

Mimoriadny výskyt tisu obyčajného radí medzi turistické atrakcie aj národnú prírodnú rezerváciu Harmaneckú tisinu, ktorá sa rozkladá na ploche asi 20 hektárov. Najstaršie tisy dosahujú vek až 400 rokov.
 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku


Foto: TASR - Ján Krošlák
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Nedeľa, 18. august. 2019. Meniny má Elena, Helena.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa