Staré Hory – známe pútnické miesto, raj pre lezcov a domov Vlčích dier

02.11.2019 |   |    | 

Staré Hory sú obec v Banskobystrickom okrese, ktorá je známa svojou baníckou, lesníckou, pútnickou i povstaleckou históriou. Leží na území národných parkov Veľká Fatra a Nízke Tatry, patria k nej osady Horný a Dolný Jelenec, Prašnica, Valentová, Rybô, Richtárová a Polkanová. Ako tvrdí starosta Marián Gajdoš, obec a okolie majú svoj genius loci, a to dlhé roky priťahuje ľudí na bývanie i aktívne trávenie voľného času v každom ročnom období.



 

Pútnické miesto

Obec v Banskobystrickom okrese je pútnickým miestom viac ako päť storočí. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne známe mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce ľudí. Starohorský kostol so sochou Panny Márie a neďaleká Studnička prinášajú duchovné povzbudenie a očistenie od hriechov veriacim i neveriacim. Práve Studnička je neodmysliteľnou súčasťou tohto pútnického miesta.

Podľa ústneho podania obyvateľov sa vznik prameňa odvodzuje z čias občianskych nepokojov v 17. storočí, keď okolie Starých Hôr bolo v rukách protestantského vojska. Ľudia sa obávali, že nepriatelia dostanú sochu Panny Márie, preto ju zložili z oltára, zabalili a ukryli na mieste terajšej Studničky. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode preniesli na oltár. Na pamiatku vyvesili obraz Panny Márie, pod ktorým vyviera svieži prameň. Ako uvádza miestna farnosť, počas roka sa tam koná niekoľko pútí.

 

Športové možnosti v lone prírody

Okolie Starých Hôr je rajom pre lezcov. Sú tam unikátne lezecké skaly, tou najnavštevovanejšou je Jelenec. V rozsiahlej vápencovej skalnej oblasti asi s 200 cestami si prídu na svoje nároční lezci i začiatočníci. Lokalita bohatá na faunu a flóru má veľký potenciál pre prínos športového lezenia na Slovensku.

"Najviac láka príroda a okolie. U nás je bežné pri prechádzkach po lese stretnúť divú zver. Nie je to nebezpečné, je plachá a nestalo sa, že by došlo k napadnutiu. Máme cyklotrasy, ktoré spájajú Španiu Dolinu, Staré Hory až po Donovaly," hovorí starosta Gajdoš, ktorý do tejto oblasti kedysi chodil ako turista a lyžiar, no učarovala mu natoľko, že v nej žije už asi 16 rokov. Pochádza z východného Slovenska. "Menšie lavíny a množstvo snehu vzhľadom na polohu masívu Krížnej priťahujú v zime lyžiarov a skialpinistov. Bežkári majú nádherné trasy, ktoré spájajú Staré Hory so Špaňou Dolinou a Donovalmi," konštatovala hlava obce.

Starosta zdôrazňuje aj ďalšiu pozoruhodnosť. Vo Veľkej Fatre nad osadou Rybô v nadmorskej výške 790 až 925 metrov nad morom bola založená génová základňa na zachovanie genofondu starohorského ekotypu smrekovca opadavého, ľudovo nazývaného červený smrek. To je dielo lesmajstra Jozefa Dekréta Matejovie z rokov 1809 až 1837. V roku 2008 otvorili jeho lesnícky náučný chodník, dlhý takmer desať kilometrov, ktorý prechádza všetkými lokalitami, na zalesnení ktorých mal Dekrét Matejovie zásluhu.

 

Za históriou

Staré Hory zohrali v druhej svetovej vojne a počas SNP významnú úlohu. V osade Horný Jelenec, hneď pri hlavnom cestnom ťahu na Donovaly, je pamätník Mor ho!, venovaný príslušníkom piateho oddielu partizánskej brigády Pomstiteľ. Jej veliteľom bol major Morozov a väčšinou pôsobila v okolí Jelenskej skaly, kde sa nachádza bunker rovnakého názvu. "Počas SNP sa v ňom tlačili partizánske časopisy 'Mor ho!' a 'Zvesti', plagáty a propagačné materiály. Aj v súčasnosti je partizánsky bunker udržiavaný a každoročne k nemu organizujeme v rámci výročia Slovenského národného povstania (SNP) tradičný hromadný Pochod vďaky hrdinom SNP. V knihe návštev je zaznamenaná aj početná účasť turistov z iných krajín," hovorí starosta Gajdoš.

Staré Hory preslávil tiež kultový film Vlčie diery, prvý slovenský povojnový film s tematikou SNP. Skalné bralo povyše osady Valentová si v roku 1947 vybral režisér Paľo Bielik na natočenie niektorých bojových scén. Ako tvrdí starosta, zahrali si v ňom aj miestni obyvatelia. Natáčanie filmu trvalo tri mesiace a väčšina exteriérov sa nakrúcala na blízkych Donovaloch. V roku 2008 pri príležitosti otvorenia spomínaného náučného chodníka bol do skalného brala zakompovaný odtlačok dlane herca Ladislava Chudíka. Účinkoval v ňom spoločne s ďalšími významnými slovenskými umelcami.

Podľa miestneho obyvateľa Ivana Čillíka, ktorý je autorom viacerých publikácií o pozoruhodnostiach Starých Hôr, mal v roku 1873 navštíviť obec maďarský spisovateľ slovenského pôvodu Kálmán Mikszáth a pod názvom Glogová ju opísal vo svojom známom románe Dáždnik svätého Petra.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku


Foto: TASR - Ján Krošlák TASR - Dušan Hein, Profimedia
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Piatok, 6. december. 2019. Meniny má Mikuláš.

TOP VIDEO


TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa