Malí nomádi: Mladá rodinka z Banskej Bystrice brázdi Európu v karavane

 

Začiatkom marca vyrazila táto rodinka malým karavanom z Banskej Bystrice s cieľom obísť Pyrenejský polostrov a snáď sa dostať aj do Maroka. Vždy mali sen cestovať autom popri pobreží Atlantického oceánu od Francúzska, cez severné Španielsko, Portugalsko a dostať sa cez Gibraltar až do Afriky.

Obaja však neznášajú horúčavy, takže letné prázdniny na juhu Európy neprichádzajú od úvahy. Obidve ich dcérky, Svetlanka (5) a Slávka (3), ešte nechodia do školy a tak táto jar bola ideálna príležitosť, kedy cestu uskutočniť. Nie je to však dovolenka, obidvaja majú prácu, ktorej sa musia venovať. Takže sa jedná o home office, alebo skôr o motorhome office.

Otec Milan Paprčka je podnikateľ, má vydavateľstvo v Kynceľovej pri Banskej Bystrici a druhé v českom Zlíne: „Väčšinu svojej práce môžem teoreticky robiť aj na diaľku, a tak som sa rozhodol vyskúšať to aj v praxi. Celý týždeň sa presúvame z miesta na miesto a v nedeľu, pondelok a utorok zakotvíme v nejakom kempe."

"Tu pracujem, mávam porady cez Skype, riešim výstupné korektúry našich chystaných titulov, schvaľujem platby, alebo odsúhlasujem nové dokumenty a smernice. Tiež zvládnem aj nejaké to online školenie. Mám šťastie, že na firme mám ľudí, ktorí vedia svoju prácu robiť aj bez mojej fyzickej prítomnosti a môžem sa na nich spoľahnúť,“ hovorí Milan.

Mamička Simona Nádašiová pracuje ako personalistka a kariérny kouč: „Keďže sme si túto cestu plánovali už pred pár mesiacmi, vedela som, kedy budeme odchádzať zo Slovenska. Prácu som si teda prispôsobila tak, aby väčšina projektov bola ukončená pred našou cestou. Nie je úplne reálne mať dvoch pracujúcich rodičov a dvoch malých prckov. Deti sa dožadujú pozornosti a výletovanie karavanom so sebou prináša aj množstvo povinností, ktoré musíme stihnúť. Nákupy, varenie, pranie a pod."

"Čiže to málo, čo som si nechala z pracovných povinností na týchto 6 týždňov riešim buď, keď cestujeme a deti pozerajú nejakú rozprávku alebo spia, prípadne večer, keď už odfukujú tvrdým spánkom. Nepotrpíme si veľmi na luxus. Keď sme cestovali na motorke, veľakrát sme spali len tak v spacáku pri nej a vrchol blahobytu bol rozložený stan. Karavan je teda pre mňa skok do iného levelu komfortu a na cestovanie s malými deťmi je to ideál,“ vysvetľuje Simona.

Milan aj Simona sa karavanistami stali až po narodení Svetlanky pred piatimi rokmi. Predtým veľa cestovali a povedali si, že novorodeniatko v tom nebude prekážkou. Akurát vymenili motorku za niečo väčšie. Na cestách sa teraz spoliehajú na svoj starý, vyše 20-ročný karavan. Aj napriek veku a stovkám tisíc kilometrov im už za tých pár rokov poslúžil na nejednu cestu, vo všetkých ročných obdobiach a ešte nikde ich nenechal.

Prešli s ním už všetky okolité krajiny, takmer celú Škandináviu, Balkán, Grécko, či Alpy. Otestovali ho pri horúčavách +45°C aj mrazoch -25°C. Je vybavený chladničkou, sporákom, plynovým kúrením, chemickým WC a dokonca aj sprchou. Všetko je však oproti domácim spotrebičom minimalistické. Ako iné autá, aj toto má 12V sieť, takže všetky spotrebiče sú na to prispôsobené, vrátane nabíjačiek na notebooky. Sú tu aj klasické zásuvky na 220V, tie však fungujú iba v kempoch pri pripojení na sieť.

Auto má dĺžku len 6 metrov, čo mu umožňuje zaparkovať aj na bežnom parkovacom mieste, no zároveň to znamená aj veľmi obmedzený priestor na život oproti veľkým karavanom. Každý deň teda musí rodina tráviť veľa času vonku mimo neho, aby sa udržala aj pri psychickom zdraví. Karavan uvezie aj ich štyri bicykle, windsurfingovú výbavu a dokonca aj motorový paraglide.

Počas cesty je ich klasickou starosťou, napríklad kde prespať. Kempy využívajú len zriedka, len keď potrebujú oprať prádlo a viac pracovať. Vyberajú si skôr pekné miesta v prírode pri oceáne, alebo pri pekných pamiatkach, za ktoré sa väčšinou ani neplatí. Na mnohých je však státie s karavanom zakázané, takže aj toto chce chvíľu plánovania. Ďalšou starosťou je načerpanie čerstvej vody, vypustenie tej odpadovej a aj chemického WC.

V západnej Európe je však dosť miest na takýto servis a je to menší problém, ako na Slovensku. Problémom karavanistov križujúcich krajiny je aj odlišný štandard propán-butánových fliaš v každej jednej zemi. Plyn sa využíva na kúrenie, varenie, ohrev vody, aj na chod chladničky. Jednoducho sa nedá vymeniť prázdna slovenská fľaša za plnú portugalskú. Takú treba rovno mať, alebo nájsť nejakú plniacu stanicu, čo nie je vždy jednoduché.

„Toto určite nie je dovolenka, je to celkom makačka. Ale krásna. Takmer každý deň sme niekde inde a vidíme nádherné miesta. Širočizné pieskové pláže s najväčšími vlnami na svete, 100 metrov vysokú pieskovú dunu, slávnu katedrálu v Santiagu de Compostela, alebo maják na útese na najzápadnejšom bode Európy," hovorí Milan.

Upozorňuje však aj na odvrátenú tvár takéhoto cestovania: "Osobne nemám čas na žiadny relax. Buď šoférujem, plánujem miesta na nocovanie, či karavanový servis, venujem sa aktivitám s rodinou, pracujem, alebo spím. Malé deti vedia svojim náladami a nárokmi poriadne vyšťaviť a preto asi najväčší relax je pre mňa umývanie riadu. Bežne sa so Simou predbiehame, že kto je teraz na rade."

No dva svoje koníčky si Milan predsa  túto cestu prepašoval: "Som pilot a dva mesiace bez lietania sa mi nechcelo byť. Preto som si v zime spravil kurz motorového paraglidingu a celý výstroj mám zo sebou. Ale zatiaľ som ešte kvôli silnému vetru nelietal. Snáď sa mi to na nejakom peknom mieste po ceste ešte podarí. Okrem toho som aj windsurfer a vetra je tu dosť, ale vlny Atlantiku som vyhodnotil ako priveľké a pre mňa nebezpečné."

Momentálne je „Flying Family“ po troch týždňoch cestovania v Lisabone. Odtiaľto majú namierené do Gibraltaru a radi by do Maroka. To je momentálne kvôli covidu uzavreté, ale to sa môže zmeniť, kým tam dorazia. Ďalej majú plán ísť popri pobreží Stredozemného mora do Andorry, Francúzskou riviérou do Monaka a potom koncom apríla už cez Švajčiarsko a Rakúsko domov.

Každý deň píšu zážitky zo svojej cesty na sociálnu sieť Facebook pod menom Flying Family. Okrem fotografií a opisov krásnych miest a tipov na výlet tam uverejňujú aj detaily ich každodenného rodinného života.

„Na sociálnych sieťach sme sa rozhodli zdieľať aj svoje súkromie, zážitky, radosti a denné starosti, pre iných rodičov, ktorých tiež baví cestovanie. Možno majú pocit, že ich deti v tomto dosť obmedzujú. A možno práve naše cesty budú pre nich dobrou inšpiráciou“, uzatvára Simona.

 

Zdieľať článok na Facebooku