Roadtrip po Slovinsku – nádherná príroda, no tiež plné kempy a hrozba pokuty, ak nocujete nadivoko

 

Z Bratislavy sme vyrazili v utorok na obed s plánom užiť si 5-dňový výlet. Detailný plán cesty sme nemali. Chceli sme improvizovať podľa počasia a nálady a túlať sa niekde medzi morským pobrežím a vrcholom Triglavu. Na našu cestu sme si požičali auto, s ktorým už máme skúsenosti a našim potrebám vyhovuje najviac.

Mercedes Marco Polo je stelesneným snom každého dobrodruha a za nás stále platí, že zatiaľ nikto nevymyslel auto, v ktorom by sa dalo tak dobre vyspať a jazdilo by lepšie ako Mercedes trieda V. Marco Polo ponúka slobodu kempovania, po ktorej sme na tomto výlete túžili, no zároveň jazdí ako osobné auto. Požičané auto malo bohatú výbavu, vďaka ktorej bol náš výlet ešte lepší a auto bolo neprehliadnuteľné na ceste. Jeho individuálny štýl bol zvýraznený aj exteriérovými polepmi a pohodlie cestovania bolo luxusné najmä vďaka vzduchovému podvozku Airmatic, 10-palcovej obrazovke a digitálnemu spätnému zrkadlu.

Augustový termín síce nebol najšťastnejší, lebo slovinské kempy v sezóne praskajú vo švíkoch, čo nám tento rok potvrdili aj viacerí známi, ale počas babieho leta je situácia výrazne lepšia.

 

Jazerá Bled a Bohinj

Jazero Bled nesmie chýbať na žiadnom letáku propagujúcom Slovinsko. Malebné jazero s ostrovom, na ktorom nájdete barokový kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 17. storočia, a Bledský hrad na brehu jazera dotvárajú až gýčový pohľad. Kombinácia čistej a vďaka termálnym prameňom aj relatívne teplej vody s možnosťou kúpania, ale aj prevádzkovania vodných športov, robia z tohto miesta ideálnu dovolenkovú destináciu pre aktívnych ľudí.

Turistom na požičaných člnkoch a padleboardoch robia na hladine jazera spoločnosť profesionálni veslári slovinského olympijského veslárskeho klubu, ktorý sídli práve na Blede. Okolo jazera vedie krásny turistický chodník a ak vás počas prechádzky zaujme Vila Bled a jej priľahlá reštaurácia Belvedér, tak si určite dajte krémeš, ktorý tu považujú za svoju lokálnu špecialitu.

Samotná Vila Bled je výnimočná nielen svojou polohou, vďaka ktorej máte počas posedenia pri káve z terasy výhľad na celé jazero, ale je to zároveň celkom zaujímavý výlet do nedávnej histórie. Interiér v mnohom pripomína režim, v ktorom tu „gazdoval“ Josip Tito. Ak si dovolenku vychutnávate radi na bicykli, tak budete nadšení. Okolie Bledu ponúka početné možnosti na výlety na spevnených aj nespevnených cyklotrasách.

Atraktívnym spestrením výletu v okolí Bledu je roklina Blejski vintgar. Rieka Radovna tu vymyla 1,5-kilometrovú roklinu, v ktorej sa môžete prejsť po sústave mostíkov a drevených chodníkov ponad túto riečku, v ktorej má voda smaragdovo zelenú farbu. Roklina je jednosmerná a cesta späť je príjemnou prechádzkou hustými listnatými lesmi a pasienkami v jej okolí.

Kempovanie je v tejto masovo navštevovanej oblasti komplikovanejšie ako inde. Kemp je síce hneď na brehu jazera, ale v hlavnej letnej sezóne by ste tu hľadali miesto bez rezervácie márne.  Pohľad na nahusto postavené karavany v kempe pripomínal skôr pohľad na plne obsadené parkovisko, takže nás na recepcii museli odmietnuť. Podľa slov recepčnej je kemp na letné prázdniny vybookovaný mesiace vopred.  Najbližší voľný kemp bol v 11 kilometrov vzdialenej Radovljici.

Pokuta za kempovanie alebo spanie v aute mimo kempu v Slovinsku je málokedy nižšia ako trojciferné číslo, takže si to treba dobre zvážiť, lebo ušetrené palivo by bolo asi len slabou útechou. V septembri je ale situácia s kapacitami kempov výrazne lepšia.

Dodatočne sme sa informovali v infocentre na výšku pokút za kempovanie mimo oficiálnych kempov. Pre celé Slovinsko platí, že výška udelenej pokuty môže byť do 500 eur. V národnom parku je vyššia  šanca, že ju dostanete, lebo okrem polície tieto priestupky kontrolujú aj rangeri a výšku pokuty ovplyvňuje aj to, kde kempujete – či je to na nejakej lesnej ceste alebo na oficiálnom parkovisku a podobne. Jednotlivé municipality môžu mať vlastné pravidlá a rozdiel môže byť aj v tom, či „len“ spíte v aute, alebo kempujete.

Bohinj je najväčšie slovinské jazero. Jeho plocha je 3,3 km² a leží na území Triglavského národného parku. To z neho robí ideálny base camp pre výlety do okolitej prírody a zároveň ďalšie miesto aktívneho relaxu pri vodnej ploche. Keď sa slnko prediera cez ranné hmly, má toto jazero až mystickú atmosféru, ktorá nabáda k meditácii.

Napriek tomu, že je jazero v národnom parku, kúpanie aj vodné športy sú na ňom tiež povolené. Teplota aj čistota vody je na luxusnej úrovni, takže človeku sa napriek bohatým možnostiam aktivít v okolí vôbec nechce preč od vody.

Odporúčame však aspoň výlet lanovkou do lyžiarskeho strediska Vogel v nadmorskej výške 1537 metrov, odkiaľ sú pekné výhľady na Triglav a jeho okolie. Vyraziť môžete aj na ďalšiu turistiku a táto oblasť je pre množstvo trailov obľúbená tiež medzi nadšencami horskej cyklistiky.

Ďalšou zaujímavou zastávkou môže byť vodopád Slap Savica. Nenáročná prechádza lesom je síce do kopca, ale celý chodník je vybetónovaný a v strmých častiach sú schody. Toto miesto odporúčame navštíviť len v prípade, že termínu vašej návštevy predchádzali výdatné dažde, inak je slovo vodopád trocha prehnané a pri nízkom toku tečie voda len v menšom koryte. Podľa letáku, ktorý sme dostali pri vstupe, je výška veľkého vodopádu 78 metrov a  malého 25 metrov. V čase našej návštevy však bol veľký vodopád úplne suchý a malý vodopád menší, ako uvádzajú. Prechádzka je to však pekná.

Kemp Bohinj v časti Ukanc je rozlohou dosť veľký, ale pravidlá národného parku obmedzili jeho kapacitu na 700 osôb, takže aj tu potrebujete na kempovanie určitú dávku šťastia, alebo rezerváciu týždne vopred. Nás ráno aj tu odmietli, ale poobede sme cestou z výletu skúsili opravný pokus a miesto nám našli. Vybavenie kempu je na veľmi dobrej úrovni. Sociálne zariadenia sú moderné a výborne vybavené, elektrických prípojok je dostatok, pláže a voda sú čisté ako z reklamy, takže za nás 5 hviezdičiek. Naše auto malo vonkajšiu elektrickú zásuvku na pripojenie 230 voltovej siete, takže sme si po dvoch dňoch nabili všetku elektroniku a na elektrickom grile pripravili chutnú večeru.

Cestou z Bohinjskeho jazera sme prešli cez náhornú plošinu Pokljuka. Tí, ktorí sledujete biatlon, toto miesto poznáte vďaka každoročnej zastávke svetového pohára. Síce sme tu nenašli miesta s výhľadmi na Triglav a Júlske Alpy, lebo plošina je husto porastená ihličnatými lesmi, ktoré bránia vo výhľadoch, ale prechádzka v týchto lesoch bola aj vďaka predchádzajúcim dažďom balzamom na pľúca. Pôvodne sme mali v pláne prechádzku na Planinu Zajamniky, no počasie nám ju nedoprialo.

Večer sme sa vrátili späť k jazeru Bled, kde sme si dali výbornú večeru v reštaurácii Špica. Subjektívne to hodnotíme ako najlepšie jedlo celého výletu a ak vás v tejto oblasti prepadne hlad, tak vrelo odporúčame. Nasledujúcu noc sme mali šťastie na miesto v neďalekom kempe River camping Bled. Ako naznačuje aj názov, kemp je pri rieke. Konkrétne sa jedná o Sávu, ktorú je možné aj splavovať, a kemp je s ňou doslova spätý.

Na brehu rieky je pláž s drevenými ležadlami a otužilejší klienti sa v rieke normálne kúpu. Pre ostatných je k dispozícii bazén, ale je pravda, že ten si užívajú najmä deti. Aj keď je ďalej od jazera Bled (cca 3,5 kilometra), je to určite najlepší kemp, ktorý sme počas našej cesty navštívili, a to nielen vybavením, ale aj  polohou a aktivitami, ktoré sa v ňom dajú robiť. Jedinou slabou stránkou je menší počet elektrických prípojok. V kempe sú aj veľmi pekne mobilné domy na prenájom, ktoré by mohli byť počas jesene atraktívnou alternatívou.

Ďalšie dni sme strávili v horách. Kranjska Gora je malebné mestečko na úpätí Júlskych Álp, ktoré si obľúbili najmä cestní cyklisti. V zime je to síce lyžiarske stredisko svetového štandardu, ale v lete to vyzerá, akoby tu bol národný zraz cyklistov. Ak ľudia na bicykli práve nesedia, tak ho majú opretý pred kaviarňou. Dôvod je jednoduchý. Tí menej zdatní tu majú napojenie na širokú sieť cyklochodníkov, na ktoré môžete smelo vyraziť s celou rodinou vrátane detí a tí zdatnejší odtiaľ vyrážajú do okolitých priesmykov.

Slovinci majú podobne ako ich západní susedia cesty zarezané vysoko do okolitých hôr a nadmorská výška priesmykov, cez ktoré vedú, je pre nás fascinujúca. Cesta na Vršič, ktorá má prevýšenie viac ako 800 výškových metrov, vás privedie do nadmorskej výšky 1611 metrov. Je to zážitok nielen na bicykli, ale aj autom. Hore v priesmyku môžete odstaviť auto a vyraziť na turistiku. Možností, kam sa ísť prejsť, je neúrekom. Chodníky sú veľmi dobre udržiavané a výhľady na okolité kopce spektakulárne.

Ďalšou z možností, kam vyraziť na bicykli, je talianske Lago del Predil a tí najväčší borci samozrejme na Mangart, ktorý je vo svete cyklistiky pojmom sám o sebe. S nadmorskou výškou 2679 m n. m. je to síce až štvrtý najvyšší vrch Slovinska, ale mnohými je považovaný za najkrajší kopec v Júlskych Alpách.

Výnimočný je určite aj tým, že do priľahlého sedla vedie do výšky 2055 m n. m. asfaltová cesta.  S dĺžkou 12 kilometrov je doslova životnou výzvou pre mnohých cyklistov, ktorí tu potia nielen posledné cukry, ale asi aj krv, no ich snaha je kompenzovaná úchvatnou prírodnou scenériou všade okolo. Koniec cesty je pre auta aktuálne uzavretý, ale do výšky okolo 1900 metrov sa pohodlne vyveziete.

Pohodlne v tom zmysle, že asfalt je dobrý, ale šírka v mnohých miestach len pre jedno auto, v kombinácii s často absentujúcimi zvodidlami dávkuje do žíl aj  trocha adrenalínu. Naše Marco Polo cestu zvládlo bravúrne, ale dlhšie obytné auto by tam asi ani nepustili. Dole je totiž rampa, pri ktorej vyberajú takzvanú ekologickú taxu 10 eur a v prípade potreby otočia vozidlo, ktoré by spôsobilo kolaps dopravy.

Samotná cesta bola vybudovaná v roku 1938 talianskou armádou za účelom zásobovania talianskej armády pri defenzívnych bojoch proti vojskám Juhoslávie v druhej svetovej vojne. Pôvodne makadamová cesta dostala nový asfaltový koberec až v 90. rokoch minulého storočia.

Hore je opäť niekoľko možností na pešiu turistiku a  pokiaľ obľubujete ferraty, tak Mangart ich ponúka hneď niekoľko a táto oblasť určite stojí za návštevu. Nebyť hrozby vysokej pokuty, ostali by sme hore aj spať, čo by z nášho auta urobilo hotel s najlepším výhľadom na svete, ale počkali sme si na západ slnka, ktorý nebol kvôli mrakom na západe tak geniálny, ako by mohol byť a následne sme sa slušne vrátili do civilizácie.

Okolie Kranjskej Gory ponúka dve možnosti na prespatie. My sme využili kemping v obci, ktorý neostal nič dlžný svojmu názvu Natura Eco camp. Všetko je tu riešené tak, aby to malo minimálny dopad na životné prostredie, a to aj za cenu trochu nižšieho komfortu ubytovaných hostí.

Druhou alternatívou je obrovské parkovisko pod mamutím mostíkom v susednej Planici. Počet karavanov, ktoré tu boli večer odstavené, dáva nádej, že toto miesto je trocha mimo hľadáčikov polície a ľudia tu vedia „prečkať“ noc v pohodlí svojich domovov na kolesách.

Päť dní ubehlo ako voda a my sme sa ani nedostali k moru. Miesta, ktoré sme navštívili, sú len 4 hodiny cesty od Bratislavy a ponuka aktivít je tak bohatá, že by sme tu mali čo robiť aj ďalší týždeň. Ak budete mať viac času, tak si určite pozrite aj malebný Piran na pobreží Jadranu a samozrejme obľúbenú Ľubľanu, ktorú mnohí považujú za najkrajšie európske hlavné mesto.

 

Autor: © Zoznam/JB

Zdieľať článok na Facebooku