Z histórie Tatier: Česi pri budovaní turizmu zanechali nezmazateľnú stopu

18.11.2018 |   |    | 

Vysoké Tatry a Česi - spojenie, ktoré si dnes ľudia často humorne spájajú so záchrannými akciami na horách. Pravdou však je, že naši západní susedia, kedysi občania spoločnej Československej republiky, v slovenských veľhorách zanechali iné, dôležitejšie a hlavne nezmazateľné stopy. Budovali cestovný ruch, dopravnú infraštruktúru i kultúrny a spoločenský život. Smelo sa dá povedať, že z ich nápadov a projektov Tatranci čerpajú dodnes.



 

Sú to ľudia, ktorí v období prvej Československej republiky jednak pomohli spropagovať cestovný ruch vo Vysokých Tatrách, ale aj stavitelia, organizátori športového života či zdravotníci, ktorí budovali kúpeľníctvo,“ vymenoval bývalý riaditeľ Združenia cestovného ruchu Peter Chudý.

Jednou z najvýznamnejších osobností tej doby bol redaktor Alois Chytil. Vďaka nemu a skupine liptovskomikulášskych turistov boli objekty na Štrbskom plese premenované z maďarských názvov na slovenské – napr. Vila Marína, Vila Detvan, Grand hotel Kriváň a aj vďaka nim cesta medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom nesie dodnes názov Cesta Slobody.

Chytil bol zároveň vizionár, pretože založil tzv. Chytilove rýchliky, ktoré šli z Prahy do Popradu a v cene lístka mali cestujúci aj dopravu do príslušnej tatranskej osady. Tam mali zase výraznú zľavu na ubytovanie a stravovanie. Dá sa povedať, že o niekoľko desaťročí predbehol akési balíky služieb, ktoré dnes ponúkajú podnikatelia v cestovnom ruchu,“ objasnil Chudý. Tento český novinár tiež založil prvé informačné kancelárie v Tatrách a zaslúžil sa o propagáciu turistiky v Česku.

Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá v Tatrách zanechala stopu, bol Otakar Štáfl, známy maliar a zakladateľ Symbolického cintorína, ktorý je doteraz miestnym turistickým unikátom. „Po 20 rokoch však musel z Tatier odísť, bol totiž nežiaduci pre Slovenský štát a musel sa vrátiť do protektorátu. Paradoxom je, že hoci bol autorom myšlienky založiť Symbolický cintorín a sám sa aj na jeho budovaní fyzicky podieľal, nemohol byť v roku 1940 na jeho slávnostnom otvorení. Svoj výtvor ani nikdy nevidel, pretože v roku 1945 počas náhodného bombardovania Prahy Američanmi zahynul,“ dodáva Chudý.

Tragický osud postihol aj staviteľa Jozefa Šašinku, ktorý je autorom väčšiny prvorepublikových tatranských stavieb ako napr. Penzák, observatórium na Skalnatom plese či zotavovňa Morava a budoval aj osadu Vyšné Hágy. Cez vojnu pomáhal utečencom prejsť cez poľsko-slovenské Tatry do západnej Európy a tiež partizánom. Za túto činnosť ho zatklo gestapo a jeden deň pred oslobodením Popradu, kde dovtedy býval, ho v Ružomberku nacisti zastrelili.

Kapitán Václav Dusil bol jeden z tých, ktorí založili osadu Tatranské Zruby a pomáhal spolu so svojimi vojakmi pri výstavbe Chaty pod Rysmi, pod ktorú sa zase podpísal projektant Robert Vosika. Česká stavebná firma Wiesner stojí za výstavbou lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorá bola svojho času svetovým unikátom.

František Rajchrt bol riaditeľom Tatradráhy, terajšej Tatranskej elektrickej železnice, výrazne pomohol s jej obnovou, zaviedol tzv. letniaky i organizovaný cestovný poriadok. Antonín Bečvář bol tvorcom meteorologického pracoviska na Skalnatom plese. Ďalší Čech Miloslav Slavík bol jeden zo zakladateľov športového klubu vo Vysokých Tatrách a okrem iného položil aj základy Tatranského pohára. František Bujak bol prvých chatárom na Chate pod Soliskom a požičiaval člnky na Štrbskom plese, čo sa robí aj dnes.

Významnú stopu zanechali aj českí maliari, ktorí tvorili i žili vo Vysokých Tatrách ako napr. Jaroslav Votruba, Jan Hála či Jozef Olexa. „Dá sa povedať, že Česi boli v tej dobe na vyššej intelektuálnej úrovni a rozvoj šiel vďaka nim rýchlejšie. Bez českého prínosu v období prvej republiky by Tatry, čo sa týka výstavby a rozvoja cestovného ruchu, neboli tam, kde sú dnes,“ konštatoval Chudý.

Českí turisti aj v súčasnosti patria medzi klientelu, ktorá v najväčších počtoch navštevuje Vysoké Tatry a desiatky Čechov naďalej pomáhajú budovať cestovný ruch. Ikonou je bezpochyby chatár z Chaty pod Rysmi Pavol Beránek, ktorý v regióne žije desiatky rokov a stal sa nepísaným kráľom Rysov.

Len pre porovnanie, Česi sú v štatistikách záchranných akcií vo Vysokých Tatrách medzi krajinami až na treťom mieste, za Slovákmi a Poliakmi. Pravdou tiež je, že o našich veľhorách vedia často viac ako samotní Slováci.

 

Zdielať článok na Facebooku

Foto: TASR
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Streda, 16. január. 2019. Meniny má Kristína.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa