Obec Lenartov preslávil nález meteoritu aj misionár v Papue-Novej Guinei

Ako pre TASR uviedla starostka obce Jana Bľandová, pastier sa hlboko v lese snažil nájsť vodu, napiť sa a napojiť o svoje zvieratá. "Keď mu palica cinkla o kov, zbystril pozornosť, odhrabal lístie a objavil strieborný kov. Myslel si, že je to železo. Meteorit bol veľmi ťažký, vážil cez sto kilogramov, zobral si preto ľudí na pomoc, priviezol ho do dediny a chcel ho využiť na rýle a motyky. Tešil sa, že zbohatne, len, bohužiaľ, 'železo' sa mu nedalo spracovať. Hovorím v úvodzovkách 'železo', pretože oni v tej dobe ešte nevedeli, že je to meteorit," priblížila Bľandová.

Neskôr sa meteorit dostal do Viedne, kde ho skúmali vysokoškolskí profesori. Presný čas dopadu podľa jej slov známy nie je, vie sa iba, kedy bol nájdený. "Vzbudil veľkú pozornosť, ale keďže sme boli súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie, dostal sa do budapeštianskeho múzea, kde je vystavený. S váhou 108 kilogramov je obrom medzi meteoritmi v tomto múzeu. Má pomenovanie lenartovský meteorit alebo lenartovské železo. Robí nám veľmi dobré meno, pretože už viac ako 70 vzoriek z neho študujú najväčšie univerzity sveta. Môžem povedať aj najnovšiu informáciu, dostal aj pomenovanie podľa zloženia a štruktúry vlákien. Volá sa lenartit. Budapeštianske národné múzeum urobilo o ňom štúdiu. Dali sme ju preložiť a je prístupná na webstránke obce," povedala Bľandová.

Miesto nálezu chcela obec zatraktívniť. Žiaľ, s projektmi sa jej nepodarilo uspieť. "Je zarastené trávou, krovinami, párkrát sme ho vyčistili, ale, bohužiaľ, náletové dreviny robia svoje. Na mieste nájdenia bol osadený triangel, ktorý tam je," vysvetlila starostka.

V zasadačke obecného úradu majú maketu meteoritu, aby si mohli návštevníci pozrieť, ako vyzerá v skutočnosti. "Bola urobená presne podľa tvaru meteoritu, ktorý sa nachádza v budapeštianskom múzeu. V obci sme nie tak dávno hostili približne 30-člennú skupinu amatérskych astronautov z Prešova, ktorí sa sem prišli pozrieť. Bola som veľmi prekvapená, pretože som očakávala skupinu mužov, chlapov a prišli aj ženy a deti, ktorí sa živo zaujímali o náš lenartovský meteorit," dodala Bľandová.

Lenartov preslávil i jej rodák Andrej Kaputa, ktorý pôsobil ako misionár na Papue-Novej Guinei. Prijal meno Tiburtius a podľa kronikárky obce Lenartov Márie Frandoferovej učil tamojších domorodcov pestovať kokosové orechy a kávu. "V rodine Kaputovcov sa v roku 1906 narodilo prvé dieťa Andrej. Prvorodený syn zo šiestich detí žil duchovným životom a dostal sa až do misijného spoločenstva v Spišskom Štiavniku a neskôr do misijného spoločenstva v Nitre. Odtiaľ odišiel na Papuu-Novú Guineu, kde sa venoval životu domorodcov, kanibalov a kmeňa Kanakow," uviedla pre TASR kronikárka obce Mária Frandoferová. "Misionár, ktorý prijal meno Tiburtius, naučil tamojších domorodcov pestovať plodiny ich zeme – kokosové orechy a kávu," doplnila kronikárka s tým, že pravidelne tam vykonával základné úkony prvej pomoci.

"Mnoho ráz to znamenalo aj záchranu ľudských životov. Musel dobre vychádzať s náčelníkmi kmeňov a neurobiť ani najmenšiu chybu, ktorá by vyvolala pochybnosti vo vzťahu s domorodcami. Celé si to vyžadovalo veľa trpezlivej práce, cestovania a sebaobetovania. Centrálne stanovisko misionárov sa nachádzalo v meste Madang. Odtiaľ navštívil s misijným krátkodobým poslaním niekoľko krajín – USA, Argentínu, Indiu, Holandsko, Austráliu, Kanadu a Taliansko, kde sa v roku 1972 podrobil operácii žalúdka," priblížila Frandoferová.

Od svojho odchodu zo Slovenska v roku 1948 navštívil rodnú obec iba dva razy, a to vždy len na niekoľko dní. "V Papue-Novej Guinei však nebol z rodnej krajiny sám. Boli tam misijní bratia Ján Kováč z Dlhej nad Oravou a Anton Javorský zo Spišského Štiavnika. Keďže písomný styk s domovinou bol v tom čase nebezpečný pre existenciu jeho rodiny, musel prestať písať. Posledný list na Slovensko došiel v roku 1983. Keď navštívil misijný spolubrat Javorský Slovensko, konkrétne Bardejovskú Novú Ves, požiadal Andrejovho brata Štefana, aby Andrejovi neprestávali písať," povedala Frandoferová.

Posledné roky života strávil Tiburtius Andrej Kaputa na odpočinku v Alexis-Hafene. Zomrel 2. mája 1988 vo veku 82 rokov a je tam i pochovaný.