Zaujímavosti o slovenských vrchoch: Veľký Rozsutec vraj ukrýva bájne Jánošíkove poklady

25.05.2019 |   |    | 

Malofatranský vrch Veľký Rozsutec, najfotogenickejší slovenský končiar, ukrýva podľa povestí a legiend bájne Jánošíkove poklady.




Jánošík ich mal zakopať niekde pod Rozsutcom, v Rozsutci alebo na Rozsutci. "Preto nebola nijaká náhoda, že v 19. storočí, keď sa začala prvá vlna záujmu o Malú Fatru a priekopnícke obdobie turistiky, smerovali kroky vtedajších turistov, väčšinou dobrodruhov, práve na Veľký Rozsutec. S nádejou, že tam nájdu bájne jánošíkovské poklady, o ktorých sú celé desiatky povestí aj legiend," povedal pre TASR Peter Cabadaj, publicista, terchovský rodák, znalec miestnej histórie a dlhoročný šéfdramaturg medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej.

Mnoho starších aj súčasných autorov slovenských povestí podľa neho s vďačnosťou využívalo a využíva motív Rozsutca. "Lebo je to skutočne krásny kopec. Veľmi vyhľadávaný a opradený tajomstvami, legendami, ktoré majú priame a nepriame väzby na Juraja Jánošíka. Dodnes ľudia, keď sú v Terchovej a chcú žartovať, tak sa vyberú na Veľký Rozsutec hľadať poklady," vysvetlil Cabadaj.

Zdôraznil, že pritom zabúdajú na základnú vec, ktorá je lajtmotívom všetkých povestí, týkajúcich sa Jánošíka a jeho údajne zakopaných pokladov na Rozsutci. "Takýto poklad môže vykopať iba niekto, kto svojou odvahou a statočnosťou nadviaže na Jánošíka. Na jeho humanistický odkaz, pôjde v jeho šľapajach a za naplnenie svojich ideálov nebude mať problém ísť hoc aj pod šibenicu. A takýto človek sa zrejme asi už nenarodí. Preto poklady v Ruzsutci, pod Rozsutcom a na Rozsutci budú asi zakopané na večné časy," podotkol Cabadaj.

V slovenských povestiach rezonuje aj vrch Pupov, pod ktorým sa Jánošík narodil. "Viažu sa k nemu najmä povesti, reflektujúce Jánošíkove prvé roky života. Jedna z najkrajších legiend alebo povestí hovorí o tom, ako sa Jánošíkov otec presťahoval z centra Terchovej do oblasti dnešnej osady Jánošovia. Čiže pod vrch Pupov, aby tam našiel väčší pokoj a bol čo najďalej od panských manierov, ktoré Martin Jánošík, otec Jurka Jánošíka, priam neznášal. A toto vštepoval aj svojim deťom, najmä najstaršiemu synovi Jurajovi. Takže s vrchom Pupov sa spájajú povesti, ktoré venujú pozornosť Jánošíkovým mládežníckym, predtým ešte detským rokom," doplnil Cabadaj.

Priame väzby na jánošíkovské či zbojnícke povesti majú okrem Rozsutca aj rôzne skalné útvary vo Vrátnej doline alebo v krásnej terchovskej doline Obšivanka. "V Tiesňavách je takýchto skalných útvarov najviac a ku každému sa viaže nejaká jánošíkovská povesť. Že Jánošík tadiaľ prechádzal, zanechal tam stopu, nabral si tam vodu, niečo tam zakopal, niekoho tam stretol, niekoho odtiaľ pozdravil. Tie skalné útvary dokonca tvarom pripomínajú isté veci – artefakty z reálneho života. Práve tie poslúžili ako námet pre povesti s väzbou na Jánošíka. Takže, v Terchovej je veľa skalných útvarov, ktoré majú priame aj nepriame väzby na Jánošíka a zbojnícku tradíciu," priblížil Cabadaj.

Povesti od detstva zbieral aj Karol Jánošík, už nebohý rodák z osady Smrekovia, ktorá je vedľa osady Jánošovia. "Jeho povesti sa viažu najmä na vrch Rozsutec a nájdeme medzi nimi niektoré priamo s hororovým nádychom. Azda najväčšmi mi utkvela v pamäti povesť o chudobnom chlapcovi honelníkovi, ktorému pomohla zbojnícka družina na čele s Jánošíkom oklamať jeho 'šéfa' – baču pod Mravečníkom," spomína znalec terchovskej histórie.

Z toho, čo družina u baču nazbíjala, vytvorila poklad a Jánošík ho chcel zakopať v blízkosti Veľkého Rozsutca. "Zbojníkom aj mladému chlapcovi zaviazal oči, popreháňal ich po kraji a poklady zakopal. Opäť ich povodil po kraji a potom im oči rozviazal. Opýtal sa ich, či vedia, kde sú zakopané poklady. Zbojníci jednomyseľne povedali, že nikto z nich to nevie. Ale chlapec bol úprimný a povedal Jánošíkovi, že pozná pod Rozsutcom a na Rozsutci každý kameň, skalu, krík aj otvor. A vie, kde zakopal poklad. V tej chvíli Jánošík zobral valašku, švihol ňou a odťal krk tomuto nevinnému, úprimnému chlapcovi. Zbojníci zmeraveli a Jánošík zobral jeho telo bez hlavy, prišiel k miestu, kde zakopal poklad a tam ho pochoval. A povedal zbojníkom: Chlapi, musel som to urobiť. Jedine zbojnícky kapitán má právo vedieť, kde sú zakopané poklady. A nikto iný. A kto sa to náhodou dozvie alebo to zistí, ten musí zomrieť. Odvtedy sa v iných povestiach tradovala legenda, že keď niekto nájde čo i len kostičku z mŕtvoly tohto nevinného nešťastného chlapca a zaklope ňou o skalné bralo Rozsutca, tak sa mu otvorí a nájde poklady," uviedol Cabadaj.

"Avšak od tých čias prešli stáročia, telo dávno spráchnivelo a  nebolo toho človeka, ktorý by tú kostičku našiel. A tak poklad, ktorý má pôvod v majetku istého baču pod Mravečníkom, nebol v Rozsutci nikdy objavený," uzavrel publicista Peter Cabadaj.

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: TASR
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Piatok, 22. november. 2019. Meniny má Cecília.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa