Tajomstvo hradiska v Karpatoch: Vrch nad Smolenicami mohli obývať kanibali

Na Molpír vedie zo Smoleníc pomerne jednoduchá a nie dlhá cesta, začínajúca pri miestnom kostole. Vyjsť na hradisko sa oplatí. Aj tomu, kto sa nezaujíma o dejiny, poskytne nevšedný zážitok – na kopci sa mu otvorí krásny výhľad na Malé Karpaty s perlou smolenického zámku.

Už tretí rok je toho na Molpíre na pozeranie pomerne veľa. Zaslúžili sa o to Smoleničania z občianskeho združenia (OZ) Naše Smolenice. Získali grant z Nórskych fondov a už zhruba päť hektárov bývalého hradiska zveľadili. So súhlasom pamiatkarov dokonca postavili dve drevené obydlia, v akých mohli bývať vtedajší obyvatelia Molpíra, osadené sú tiež informačné tabule. Areál je celoročne voľne dostupný Len pre porovnanie jeho veľkosti a dôležitosti – areál najväčšieho slovenského hradu má štyri hektáre.

Smolenice majú na svojej webovej stránke informácie o hradisku i múzeu a píšu o mnohých zistených skutočnostiach. Milovníkov záhad môže prilákať, že na Molpíre sa našlo kultové miesto rozmerov 202 krát 6 metrov, vytesané do skaly a na ňom tri obetiská, pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Niektoré teórie hovoria o kanibalizme.

Na zaujímavú spojitosť upozornil archeológ, riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Pre monografiu obce Biely Kostol napísal, že z rokov 650 - 600 pred naším letopočtom sa pri obci našli na poli štyri vyvýšené mohyly, ukrývajúce bohato vybavené hroby. V roku 1999 sa stal tento unikátny nález vysvetlením otázky, ako žili obyvatelia neďalekého hradiska Molpír. V jeho okolí však archeológovia nenašli pohrebisko

"Hľadalo sa vysvetlenie v písomnom svedectve Homérových eposov, kde antický básnik farbisto opisoval pohrebné zvyky obyvateľov v Stredomorí. Ako neskôr archeológovia zistili, rovnaké zvyky, ako opísal Homér na pohrebe Patrokla, uplatňovali aj obyvatelia tejto časti Slovenska. Pohrebné obrady aristokratov z Molpíra trvali niekoľko dní, sprevádzali ich zápolenia v pästných súbojoch či jazde na koni. Pohreb zavŕšili putovaním zo sídla vládcu po toku rieky a uložením spopolneného tela do rozmernej hrobovej komory. Tak našlo vysvetlenie pohrebisko pri Bielom Kostole, ktoré je od Molpíru vzdialené 16 kilometrov a z hradiska na kopci je dobre viditeľné," napísal Urminský.

Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva kuli nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu, výrobe kamenných žarnovov, ale zdá sa, že najdôležitejšia bola výroba nití a tkanín. Našli sa rôzne ozdoby tela a odevu, šperky, zbrane a súčasti výzbroje i konského postroja. Dokonca vinohradnícky nôž, asi prvý na území Slovenska, čo dokazuje, že sa mohli venovať aj pestovaniu hrozna a výrobe vína.

 

Zdieľať článok na Facebooku