Dargov je symbolom bojov 2. svetovej vojny, turistov láka na drevenú zvonicu aj záhadný župný kameň

"Dargov sa stal jedným zo symbolov druhej svetovej vojny na našom území. Sedem týždňov bol vo frontovom pásme, keď sa Nemci usadili v slanských horách a sovietske vojská útočili v smere od Ondavy. Boli to ťažké boje, zahynulo 22.000 vojakov, dedina bola úplne zničená a obete boli aj medzi obyvateľmi," uviedol pre TASR starosta Dargova Ján Kiš.

Po nútenej evakuácii obce koncom novembra 1944 sa mnoho ľudí ukrývalo v okolitých horách, niektorí ostali aj priamo v dedine. "Dargov bol terčom tak pre Nemcov, ako aj pre postupujúcich Rusov. Domy sa rúcali ako drevené hračky. Celá dedina horela a zem sa triasla od padajúcich bômb," píše sa v obecnej kronike. Dargovský priesmyk sa Červenej armáde podarilo prekonať až 18. januára 1945. Po oslobodení začali obyvatelia dediny obnovovať svoje domy a postupne začala výstavba infraštruktúry. Kruté boje pripomína v obci vystavený sovietsky tank T-34 a veľký pamätník v Dargovskom priesmyku, ktorý však už patrí do katastra susedného Košického Klečenova.

Dargov, ktorým prechádza cesta I/19, má v súčasnosti 600 obyvateľov a ponúka pestrú ponuku služieb, podujatí, zaujímavostí i prírodných krás. V obci sa každoročne konajú Poddargovské folklórne slávnosti spojené s varením lekváru, tento rok budú 25. augusta. Pri obci je autokrosový areál, ktorý v septembri hostí významné medzinárodné preteky. Záujemcovia o šport a rekreáciu majú k dispozícii tenisový areál s kurtmi, hranie bowlingu či paintballu. Turistov – peších i na bicykloch láka najmä Bačkovská dolina, v ktorej značený chodník vedie k zrúcanine hradu Parustan.

Ku kultúrnym a historickým zaujímavostiam obce patrí drevená zvonica postavená po prvej svetovej vojne. Ručne sa v nej zvonilo do roku 1994, keď jej zvon premiestnili do nového rímskokatolíckeho kostola. Od toho času zvonica chátrala, pre narušenú statiku sa uvažovalo dokonca o jej zbúraní. V roku 2014 ju s podporou miestnych ľudí obnovili, pribudla pri nej aj informačná tabuľa.

Objekt má klasickú drevenú konštrukciu s použitím tradičných tesárskych spojov. "Táto drevená zvonica nie je významná len svojím pôvodným sakrálnym účelom, ale aj architektúrou a zasadením do prostredia, v ktorom stojí," priblížil odborný garant projektu obnovy zvonice Martin Pristáš z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Košice. Ide podľa neho o jednu z posledných zvoníc, ktorá má zachovaný pôvodný vzhľad a nesie so sebou starú tradíciu drevených sakrálnych stavieb východného obradu.

So zvonicou súvisí aj príbeh tzv. dargovskej vojny o zvony. Keď pre zvonicu okolo roku 1925 kúpili nový zvon, vyvolalo to nevôľu u obyvateľov dolného konca dediny, kde stála staršia zvonica s menším zvonom. Jednej noci vraj chlapi z dolného konca ozbrojení drúkmi nový zvon premiestnili do svojej zvonice, čo spôsobilo v dedine veľkú zvadu. Podľa jednej z verzií príbehu uskutočnili "hornokončania" odvetnú nočnú akciu a potajomky zvon opäť preniesli na pôvodné miesto. Podľa ďalšej verzie do novej zvonice napokon kúpili ďalší zvon zo susedného Bačkova.

Pohľady cestujúcich, ktorí smerujú po štátnej ceste z obce Dargov v stúpaní na Dargovský priesmyk, láka aj zvláštny historický kameň s podstavcom. Stojí vpravo pri ceste a možno sa pri ňom zastaviť na miestnom odpočívadle. Žiadny nápis či symbol sa však na ňom nezachoval. Tradícia hovorí, že ide o tzv. župný kameň, ktorý ukazoval hranicu oddeľujúcu Abovskú a Zemplínsku župu. Dnes je tu hranica medzi okresmi Trebišov a Košice-okolie. O tom, kedy a kto ho tam postavil a či mal od začiatku funkciu hraničného kameňa, nie sú známe hodnoverné informácie.

"O tejto pamiatke naozaj vieme veľmi málo. Nemáme priame doklady a môžeme sa len domnievať, že sa sem dostala v roku 1857, keď sa odovzdávala do užívania krajinská cesta spájajúca Košice s východnými časťami vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie, lebo predtým cesta cez Dargovský priesmyk viedla trochu inou trasou," priblížil pre TASR Martin Pristáš z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Košiciach.

Ťažko podľa neho povedať, či išlo od začiatku o ukazovateľ hranice, keďže daný kameň je vcelku unikátny. "Nepoznáme žiadny podobný s takýmto účelom, teda, že by takýto typ pamiatky niekde inde na Slovensku oddeľoval župy. Tie hraničné alebo chotárne kamene majú trochu iné tvary, a aj to v nás vzbudzuje trochu nedôveru. Aj tradícia hovorí, že pôvodne to mohol byť pamätník alebo pomník," skonštatoval.

Slohovo by sa podľa Pristáša dala pamiatka zaradiť do obdobia baroka, podobné formy sa však používali aj neskôr, v 19. i 20. storočí, napríklad pri pomníkoch obetiam cholery alebo prvej svetovej vojny. Kamenná pamiatka je vysoká zhruba 3,5 metra a zložená z viacerých častí spojených železnými skobami. Už na prvý pohľad je jasné, že je v zlom stave. "Zrejme niekedy v 20. storočí bola menej hodnotnými zásahmi opravovaná a je evidentné, že ten zásah nepomohol. Existujú správy, že sa s kameňom hýbalo, keď sa rekonštruovala táto štátna cesta. Vtedy mohlo dôjsť k jeho základnému narušeniu a odvtedy vlastne degraduje," uviedol pamiatkar. Dá sa podľa neho predpokladať, že kameň mal pôvodne nejaký nápis alebo plastickú výzdobu vo forme erbu alebo iného symbolu.

Autor: © Zoznam/ako