Unikátne domáce video: Takto sa v Tatrách dovolenkovalo v roku 1937

20.02.2020 |   |    | 

V roku 1937 navštívila Tatry a iné miesta Slovenska zámožná rodina Brustovcov z Budapešti. Doniesli si so sebou vtedy celkom nevídanú vec – ručnú kameru. Vďaka Americkému múzeu holokaustu (United States Holocaust Memorial Museum), ktoré zbiera dokumenty o živote Židov, môžeme vidieť, ako naša pýcha vyzerala pred vyše osemdesiatimi rokmi.



 

Unikátne video

Na záberoch môžeme rozoznať štít horskej chaty s logom Klubu československých turistov. Mohlo by sa jednať o Chatu Kamzík, ktorá bola postavená v roku 1884 neďaleko Rainerovej chaty v ústí Veľkej Studenej doliny. Dnes už nestojí, no v čase nakrúcania bolo v desiatich izbách až 100 lôžok. V ďalšej časti filmu potom môžeme vidieť horské chodníky a na unikátnych historických záberoch spoznávame aj vodopády Studeného potoka. Po dvoch minútach sa spolu s autormi videa presúvame k „Nezabudnuteľnému Dunajcu“ („Oh feletheteflen Dunajec“), kde absolvujú obľúbenú plavbu na pltiach. Zaujímavé je, že pltníci majú na sebe civilné oblečenie a nie kroje, ako je zvykom dnes. Po ukončení plavby sa opäť vraciame do Tatier. Turisti sa zrejme prechádzajú pri Štrbskom plese, pretože v pozadí vidno skokanský mostík.

To by mal byť tzv. Jarolímkov mostík, ktorý v roku 1926 postavili v Mlynickej doline a najväčšiu slávu zažil v roku 1935 (teda dva roky pred nakrútením filmu) počas Pretekov FIS. Mimoriadne silným momentom je vo filme čas 6:34, keď kameraman zachytil pri práci maliara, ktorého sa nám bohužiaľ nepodarilo identifikovať. Čo však o chvíľku neskôr spoznáme úplne jasne, je silueta hotelov, ktoré dnes tvoria Grand Hotel Kempinski High Tatras. Potom nasleduje zopár rodinných záberov z prechádzky po chodníkoch s úsmevným titulkom „De nehéz az élef!!!“, teda „Život je ťažký“, a tatranská časť filmu končí detailnými zábermi na Grand hotel.

 

Ťažký osud hlavných protagonistov

Na záberoch je vidno, že si rodina pobyt v Tatrách užila, už čoskoro ju ale postihli obrovské strasti II. svetovej vojny. Za unikátny záznam vďačíme Elekovi Brustovi, ktorý dovolenku na Slovensku trávil spolu s manželkou a priateľmi. Brust pochádzal z prominentnej židovskej rodiny. Narodil sa v roku 1899 a 4. júna sa v Taliansku oženil s o 12 rokov mladšou Liviou „Lilly“ Schwarcz, dcérou hodinára. Obaja manželia mali vysokoškolské vzdelanie a po svadbe žili vo veľkom byte v Pešti. Brust obchodoval s papierovými krabicami a darilo sa mu. Rodina patrila k vyššej triede. Mali šoféra, kuchárku, slúžku a keď sa im v marci 1934 narodila dcéra Eva, pribudla aj pestúnka.

Ako desiatkam tisícok iných rodín, aj Brustovcom rodinné šťastie zničila vojna. V roku 1941 bol Elek spolu s mnohými ďalšími Židmi povolaný do pracovného tábora. Lilly ho spočiatku mohla navštevovať raz za týždeň, aby mu priniesla jedlo a potrebné veci a na čiernom trhu sa jej dokonca podarilo zohnať povolenie na manželove prepustenie. Po krátkom pobyte doma ho však v roku 1943 opäť povolali na nútené práce.

V marci 1944 Eleka síce prepustili, situácia v krajine sa však veľmi zhoršila. 18 marca, práve v deň desiatych narodenín jeho dcéry Evy, vstúpili do Budapešti nacistické vojská. Židia boli segregovaní a museli nosiť žlté hviezdy. Nemci v meste vytvorili geto, v ktorom bolo na konci vojny natlačených 70 tisíc ľudí. Ďalších 20 tisíc žilo v špeciálne označených domoch mimo geta. Elek využil svoje kontakty a podarilo sa mu vybaviť, že k nim úrady priradili aj ich dom. Nemuseli teda opustiť domov, bývali však v jedinej izbe a do ostatných sa nasťahovali rodinní príslušníci a priatelia. Elek nesmel pracovať, a tak ich dcéra Eva zbierala s kamarátkou  cigaretové ohorky a z nevyfajčeného tabaku vyrábala cigarety na predaj.

Elek Brust zostal aj cez vojnu veľmi aktívny v židovskej komunite a patril k tým, ktorí rokoval s Adolfom Eichmannom. Podarilo sa mu tiež spojiť so svetoznámym švédskym diplomatom Raoulom Wallenbergom, ktorý v Budapešti zachránil podľa odhadov až 100 tisíc Židov. Medzi vyvolenými, ktorí od neho získali pasy na opustenie krajiny, bol aj Brust s rodinou. Elek a Lilly sa však odmietli presťahovať do jeho bezpečného domu, lebo sa obávali, že priveľa Židov pritiahne pozornosť nacistických vojakov. Potajomky sa teda usadili jednom z prázdnych bytov, ktorý im patril a žili z toho, čo im priniesol správca.

V decembri 1944 Budapešť obliehala sovietska armáda. Nebola elektrina, plyn ani voda, jedlo bolo vzácne. Po vstupe Červenej armády sa Brustovci rozhodli opustiť mesto. Cestovali v noci, no aj tak ich raz spolu s ďalšími Židmi obkľúčili na ceste vojaci. Pozreli si ich dokumenty a potom ich zoradili vedľa seba, aby ich postrieľali. Skôr než začali páliť, dopadla neďaleko bomba, a tak sa vojaci utekali skryť do bezpečia. Skupinke paradoxne výbušnina zachránila život a Brustovcom sa napokon podarilo dostať do mesta Érd, kde sa až do konca vojny ukrývali v podzemí spolu s mnohými ďalšími Židmi.

Po oslobodení sa na jar 1945 vrátili do Budapešti a Elek nakrátko oprášil svoje podnikanie. Po nastolení komunistického režimu ale celá rodina vďaka podpore príbuzných odišla cez Paríž a Londýn do Spojených štátov. V máji 1947 sa usadili v New Yorku, kde Elek Brust o desať rokov zomrel. Lilly sa v roku 1983 znova vydala a zomrela 8. novembra 2001 ako 89-ročná. Hoci manželia aj s dcérou holokaust prežili, mnohí ich príbuzní toľko šťastia nemali. Dvaja členovia rodiny, ktorí s nimi bývali od marca do októbra 1944, sa utopili v Dunaji a Brust musel identifikovať ich telá podľa chrupu. Väčšinu ostatných príbuzných poslali do Osvienčimu, kde na jednom zo synovcov Eleka Brusta vykonával doktor Mengele svoje zvrátené pokusy. Pobyt v Tatrách tak patril k posledným šťastným obdobiam v živote rodiny a stal sa symbolom bezstarostnosti a nádeje, o ktoré všetkých pripravila 2. svetová vojna.

VIDEO a FOTO: © United States Holocaust Memorial Museum, dar Evy Cooperovej

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Nedeľa, 12. júl. 2020. Meniny má Nina.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa