Tužina – obec zlatokopov i storakých remesiel
Ako dedinu storakých remesiel charakterizuje monografia obce Tužinu. Písomné dejiny sídla v Hornonitrianskej kotline siahajú do 14. storočia, v minulosti i dnes je späté s ťažbou zlata i pôvodným nemeckým obyvateľstvom. Kultúru karpatských Nemcov tam dnes dopĺňajú svojimi aktivitami i mladí, ktorí do obce priniesli okrem iného i peruánsku kuchyňu.
"Sme nemeckou obcou, ktorej prvá písomná zmienka siaha do roku 1393. Boli sme obcou, kde bolo vďaka nemeckým občanom veľa remesiel. U nás i v celom okolí sa ťažilo i zlato," načrtol starosta Miroslav Dzina. Zlatokopovia sa podľa neho do Tužiny po dlhých rokoch i vrátili, bývajú tam rôzne súťaže zlatokopov, či už medzinárodné alebo slovenské. "Zlatokopectvo je tak našim krédom, ktoré nám zostalo doteraz," podotkol.
Nemecké obyvateľstvo, ktoré bolo s obcou späté najmä v minulosti, tam žije doteraz. "Menšinovú kultúru sa snažíme stále udržiavať, pôsobí tu karpatsko-nemecký spolok, ktorý sa venuje väčšinou piesňam a spevu. Máme tu obecné múzeum, ktoré sme otvorili spolu s našimi nemeckými priateľmi. Máme tu veľa starých nemeckých rodinných domov, ktoré si ľudia opravujú v pôvodnom štýle," priblížil Dzina.
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou je kostol, jeho výstavba sa uskutočnila v rokoch 1788 až 1797, vtedy získal svoju dnešnú barokovo-klasicistickú podobu. Bol zasvätený svätému Jakubovi, ktorého zobrazenie sa objavilo aj v novodobom erbe obce. Ďalšou významnou stavbou je barokový Mariánsky stĺp z roku 1749.
V obci môžete už dva roky navštíviť aj zaujímavé múzeum. Sídli v pôvodnom dome v nemeckom štýle, ktorý postavili v roku 1905. Expozíciu tvoria svojpomocne zrekonštruované inštalované predmety najmä zo zbierky Kornélie Richterovej a ďalších obyvateľov obce.
"Som rodáčka z Tužiny, naši rodičia tu bývali, ich rodičia taktiež," priblížila Richterová. Tužinčanka je i členkou miestneho karpatsko-nemeckého spolku, ktorý vznikol ešte v roku 1992.
Expozíciu múzea tvoria predmety života z minulosti, truhlice, skrine, ale i tkáčsky stav, náradie na prácu na statku, či historické dokumenty. Nájdu tu veci zo života z minulosti, nielen Nemcov, ale i Slovákov, napríklad oblečenie na oslavy, sviatky či svadby, na ktoré nosili ľudia kedysi kroje. "Šatstvo sa tak nemenilo ako teraz, bola s ním veľká práca. Šaty sa nedávali na vešiaky, lebo to bola kvalitná látka. Keď sa prišlo z kostola, vyprášilo sa, vyvetralo a pekne sa ukladalo do truhlíc, nemuselo sa ani žehliť," dodala.
Zdieľať článok na Facebooku
Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Zdroj: TASR
Súvisiace články
Novinky.sk
Gurman.sk
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.