Rodošto – kúsok tureckej atmosféry v srdci Košíc

Milosť neprijal, radšej emigroval

Rákoci bol ústrednou postavou protihabsburského stavovského povstania, ktoré prebiehalo v rokoch 1703 až 1711. Ako jeho vodca po podpísaní Satumarského (Szatmárského) mieru odmietol ponuku na amnestiu, no pochopil, že pod vplyvom Habsburgovcov by sa mu žilo veľmi ťažko, preto sa rozhodol emigrovať. Najskôr jeho kroky zamierili do Poľska, no ani tam nenašiel pokoj, pretože sa k nemu dostali zvesti o pripravovanom atentáte na jeho osobu. Preto sa rozhodol presťahovať do Francúzska, odkiaľ po smrti kráľa na apel svojich priateľov odišiel do Turecka. Tam sa usadil v krásnom meste Tekirdag, kde k nemu neskôr prišli aj viacerí jeho spolubojovníci z povstania. František II. si tam vytvoril svoj druhý domov a na tomto mieste aj zomrel. Jeho pozostatky potom o niekoľko rokov presunuli do Košíc, kde sa konal slávnostný pohreb. Pre mnohých ľudí zostal aj po smrti hrdinom, preto mu na východe Slovenska postavili pamätný dom.

Spomienky na Orient i povstanie

Košice zohrávali v živote Františka II. Rákociho významnú úlohu. Najskôr ho tam istý čas väznili, potom sa však mesto stalo hlavným centrom povstania, ktoré viedol. Po smrti sa okolo jeho osoby vytvoril kult, pretože predstavoval symboliku boja medzi Pešťou a Viedňou. Preto sa aj v Košiciach rozhodli postaviť pamätný dom, ktorý vznikol na základoch pôvodnej budovy z prelomu 18. a 19. storočia. Nachádza sa v areáli Katovej bašty a v súčasnosti tam sídli jedna z expozícií Východoslovenského múzea. Celý interiér prispôsobili tak, aby čo najvernejšie prinášal atmosféru Orientu a to, ako posledné roky žil tento gróf. Na výstave sa nachádzajú viaceré predmety z jeho zbierky. Dominantné sú obrazy z Turecka, ktoré pripomínajú prírodu a kultúru tejto krajiny. Časť výstavy sa venuje Rákociho povstaniu a aký význam mal vtedy v spoločnosti.

Nábytok vraj vyrobil sám Rákoci

Dizajn a zariadenie Rodošta sú veľmi zaujímavé. Nájdete tam viacero ozdobných prvkov od farebného zdobenia stien, až po nábytok s precízne prevedenými detailmi. Hlavná pozornosť výstavy sa sústreďuje na jedálenskú miestnosť. V nej sa nachádza pôvodný nábytok, ktorý bol v Turecku, pričom ide o veľmi vzácne kusy. Podľa historických záznamov ho mal nielen vyrobiť, ale aj vyzdobiť samotný František II. Rákoci. Aj takéto zaujímavosti vám vytvoria lepšiu predstavu o zručnosti, osobnosti a živote tejto významnej historickej postavy.

Mince, ktorými chceli vytlačiť uhorskú menu

Počas povstania sa Rákociho vojskám podarilo obsadiť niekoľko banských miest. Vďaka tomu prišli s nápadom, že sa pokúsia vytlačiť uhorské peniaze. Do mincovne v Kremnici posielali meď, z ktorej im vyrábali ich vlastné mince. Tie nazývali polturáky a libertáše. Platidlo sa síce neujalo, podarilo sa však z neho uchovať niekoľko exemplárov a vzácne ukážky povstaleckého mincovníctva si dnes tiež môžete pozrieť na výstave v Rodošte.

Pohreb, na ktorý spomínajú Košice

V roku 1906 sa dostali Rákociho pozostatky do Košíc. Tam mu opätovne vystrojili symbolický pohreb, ktorému sa taktiež venuje časť výstavy v Rodošte. Historikom sa podarilo združiť 300 dokumentov, ktoré prinášajú detailné informácie od hľadania grófových pozostatkov až po jeho pochovanie na Slovensku. V roku 2006 sa po sto rokoch opätovne tento obrad symbolicky zopakoval. Vtedy nechali vyrobiť aj bronzovú sochu Františka II. Rákociho, ktorá teraz stráži jeho pamätný dom.

Autor: © Zoznam/David