Spoločne po slovenských hradoch – Na Devíne by ste stretli Napoleona aj Štúra

15.04.2016 |   |    | 

Pravdepodobne každý pozná hrad spájaný s našou históriou. Hovoríme o Devíne, pamiatke ktorú pozná každý Slovák. Ale skutočne ju poznáme tak dobre?



 

Krásna kultúrno-historická pamiatka sa nachádza v bratislavskej mestskej časti s rovnomenným názvom, hneď na hraniciach s Rakúskom na sútoku riek Moravy a Dunaja. K hradu sa najľahšie dostanete z centra obce (od Kostola P. Márie) po červenej značke. Medzi najkrajšie časti hradu patrí západná tzv. Moravská brána, hradná studňa, ale hlavne Panenská veža. Charakteristická je svojim zubato zdobeným zakončením. Samozrejme sa k nej viažu viaceré povesti, tá najznámejšia ale hovorí o panne Margaréte. Rytier Mikuláš, pán Devína, sa rozhodol nájsť si manželku, vybral sa preto na pytačky do Korutánska. Tu našiel prekrásnu pannu Margarétu z bohatej rodiny, požiadal ju o ruku no hrdý otec Margaréty pytača odmietol. Mikuláš sa však nevzdal a svoju budúcu nevestu uniesol. V svadobný deň prišiel po Margarétu jej strýc Rafael a chcel ju vziať domov. Po prvý krát si ženích svoju nevestu ubránil, no druhý krát už nedokázal odporovať veľkej presile a v nerovnom boji padol. Jeho mladá nevesta v žiali skočila do Dunaja, a keďže sa to stalo v štíhlej vežičke nad Dunajom odvtedy sa nazýva Panenská veža.

 

Okrem zaujímavých legiend má Devín aj pestrú históriu. Hradný vrch bol osídlený od nepamäti. Počas 2. až 4. storočia bol súčasťou presláveného rímskeho opevnenia Limes Romanus, ktoré ochraňovalo hranice Rímskej ríše pred nepriateľmi. Neskôr tu vznikla veľkomoravská pevnosť a v priebehu storočí sa Devín stal skutočným hradom. Vlastnil ho aj Pavol Pálffy, neskôr počas Rákócziho protihabsburského povstania ešte dokázal odolávať nepriateľom, osudným mu bola až Napoleónova armáda. Francúzi pevnosť obsadili a vyhodili do vzduchu.

 

Táto kultúrna pamiatka sa v čase romantizmu stala symbolom národného obrodenia a boja za slobodu. V pamätný deň, 24. apríla 1836, tu podnikol sám Ľudovít Štúr spolu so svojimi stúpencami pamätnú vychádzku. Práve tu si národovci dali slovanské mená, pod ktorými ich poznáme dodnes. Štúr dostal meno Velislav, Jozef Urban či Michal Hodža si pridali meno Miloslav. Dnes tu stojí pamätná tabuľa, aby pripomínala významný moment slovenských dejín. Odhalená bola v roku 1936, teda presne po 100 rokov. Autorom tabule bol sochár Jozef Pospíšil.

 

V súčasnosti sa hrad snaží prilákať nielen svojou históriou, ale aj tzv. eko správaním. V areáli hradu môžete sledovať pasúce sa ovečky, tie slúžia na spásanie trávy v areáli, ale aj ako atrakcia hlavne pre deti. Devín sa nachádza v chránenom vtáčom území NATURA 2000, ktorého úlohou je ochraňovať vzácne rastliny a živočíchy v ich prirodzenom prostredí. Ochrana má celoeurópsky význam keďže do systému patria výnimočné lokality vzácneho charakteru. Chránené sú aj lesostepi formou národných prírodných rezervácií ako napríklad NRR Devínska Kobyla či NPR Štúr.

Unikátom územia Prírodná rezervácia Devínska Kobyla sú rôzne druhy flóry a fauny. Rozprestiera sa v najjužnejšej časti Devínskych Karpát. Nájdeme tu 234 druhov húb, 110 druhov lišajníkov, 100 druhov machov a až 1100 druhov rastlín. Darí sa tu aj teplomilným dubovým stromom ako sú Dub plsnatý, Dub letný a Dub cerový.

 

Slnečných lúčov nám pomaly ale isto pribúda, tak prečo nevyužiť krásne počasie na výlet.

 

Zdroje/autor: dromedar.zoznam.sk/Mária Janková

Zdielať článok na Facebooku

Zdroj: Mária Janková

Hodnotenie článku:
4.3/5 (3 hlasov)
Štvrtok, 24. október. 2019. Meniny má Kvetoslava.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa