Takmer neprežil, dnes opäť žiari: V Hlohovci otvorili zrekonštruovaný kaštieľ

Na rekonštrukciu vynaložili spolu viac ako 2,6 milióna eur. "Časť z toho vo výške 800.000 eur sa nám podarilo získať v grantovej schéme ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom," uviedol pri slávnostnom otvorení primátor Hlohovca Miroslav Kollár

Radnica nadviazala na prvotné úsilie dobrovoľníkov občianskeho združenia Zámok Hlohovec. Tí sa pustili do čistenia zámku, ktorý stál niekoľko rokov nevyužívaný po tom, ako ho opustil reedukačný ústav a mestu sa opakovane ako vlastníkovi nehnuteľnosti nedarilo nájsť seriózneho záujemcu o kúpu. Zhromaždené finančné prostriedky umožnili terajšiemu vedeniu mesta v priebehu roka opraviť strechu, zrekonštruovať nádvorie zámku, kaplnku a časť prvého a tretieho podlažia.

Všetky práce sa konali pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Trnava, za projektovou dokumentáciou rekonštrukcie stojí Miloslav Drgoň, ktorý začínal ako dobrovoľník OZ a v súčasnosti je viceprimátorom mesta. Povedal, že pred štyrmi rokmi vznikla otázka, či zámok bez záchranných prác a opravy vôbec prežije.

Na vynovenom nádvorí návštevníci uvidia aj jednu fasádu v pôvodnom stave, na jar 2019 ju pre vzácne nálezy čaká reštaurovanie. Tretie podlažie je vyhradené expozícii Vlastivedného múzea v Hlohovci, ktoré od 60. rokov 20. storočia ochraňovalo v zbierkovom fonde časť zámockého inventára. Riaditeľ Jozef Urminský povedal, že postupne budú expozíciu dopĺňať.

Ďalším návštevníckym lákadlom je kaplnka, kde bola opätovne inštalovaná kópia stredovekého reliéfu Narodenia Pána. Vyše dvoch metrov vysokú drevorezbu vyhotovili v roku 1999. Originál vzácneho diela z rokov 1485 - 1490 je umiestnený v Slovenskej národnej galérii. Kópiu najprv inštalovali v kaplnke, no zakrátko musela byť zo zámku pre ohrozenie vandalizmom premiestnená do múzea.

Na prízemí je v priestoroch hospodárskeho zázemia výstava Radky Hrabovskej, v budúcom infocentre je fotografická prezentácia pôvodného stavu a postupu prác. Zaujímavosťou je možnosť virtuálnej prehliadky piatich miestností na druhom podlaží dotvárajúca úplnú predstavu ich zariadenia v čase, keď ich obývali poslední členovia rodu Erdödyovcov. Nápad vytvoriť virtuálnu expozíciu sa zrodil v roku 2016 v hlave Hlohovčana a grafika Ivana Zelenaya z OZ.

Zámok je najvýznamnejšou stavebno-historickou pamiatkou mesta. Trojpodlažná stavba v tvare nepravidelného päťuholníka je klenotom mesta a srdcovou záležitosťou jeho obyvateľov. Jeho história je spätá s významnými šľachtickými rodmi Thurzovcov, Forgáčovcov, ale najmä Erdődyovcov, ktorí boli poslednými majiteľmi zámku do roku 1945. Štyri desiatky rokov slúžili potom priestory zámku ako ,,polepšovňa“ pre mládež. Práve v tomto období došlo k jeho značnej devastácii, keď veľké sály boli prestavané na malé izby a honosné parkety nahradili socialistické umelohmotné podlahové krytiny. Po premiestnení výchovného ústavu bol objekt zámku verejnosti neprístupný, z času na čas sa tam nasťahovali bezdomovci.

Do majetku mesta sa Hlohovský zámok dostal z majetku štátu okolo roku 2000. Vzápätí prišlo s veľkými plánmi na jeho rekonštrukciu a sprístupnenie pre verejnosť Aristokratické združenie Slovenska, v tomto prípade však zostalo len pri plánoch. Neskôr sa objavili možní investori z Francúzska a naposledy spoločnosť s ruským kapitálom. Tá od zámeru pretvoriť Hlohovský zámok na luxusný hotel odstúpila pre konflikt s pamiatkarmi. V tomto volebnom období sa o zámok začali zaujímať aj dediči po poslednom súkromnom vlastníkovi Viliamovi Erdödym, vedenie mesta však s nimi o ich prípadných nárokoch na vrátenie majetku odmietlo komunikovať. Otvorením sa obnova zámku nekončí, mesto plánuje podľa primátora Kollára vstúpiť do druhej etapy prípravou projektovej dokumentácie.