Čachtický hrad a podzemie - krásy v tieni desivých legiend

18.05.2019 |   |    | 

Legendami opradený Čachtický hrad poznáme najmä vďaka krvavej grófke Alžbete Báthoryovej. Svojim návštevníkom však vie ponúknuť oveľa viac ako krvilačné historky z dávnej minulosti.



 

Čachtický hrad sa nachádza v rovnomennej obci, ktorá leží v blízkosti Nového Mesta nad Váhom. Autom sa k nemu dostanete pod diaľnici D1 výjazdom Nové Mesto nad Váhom – Rakoľuby – Beckov. Do centra obce je to približne 10 minút, odtiaľ na hrad ešte približne 3 kilometre. Pod hradom sa nachádza aj parkovisko, ktoré má ale obmedzenú kapacitu parkovacích miest. Na samotný hrad to máte ešte cca 20 minút pešo po spevnenej ceste.

Pamiatku môžete navštíviť od marca až do decembra, počas týchto mesiacov sa tu konajú aj zaujímavé podujatia. Cena vstupného sa mimo nich pohybuje od 1,50 eura (deti 6 – 15 rokov), cez 2 eurá (dôchodcovia, študenti, ZŤP) až po 3 eurá (dospelí). Rodinná vstupenka stojí 7 eur (2 rodičia a 2 deti).

Hrad začal písať svoju históriu v 1. polovici 13. storočia. Podnetom na jeho stavbu bol vpád tatárskych vojsk do Uhorska. Čachtický hrad dal postaviť kráľ Belo IV. a budoval ho Kazimír z rodu Hunt – Poznan. Počas ďalších rokov prechádzal rukami viacerých majiteľov, a to rôznym spôsobom – darom, kúpou či násilným ovládnutím. Medzi najznámejších majiteľov patril Matúš Čák Trenčiansky či Stibor zo Stiboríc.

Pravdepodobne v polovici 15. storočia došlo k prestavbe pôvodného hradu a jeho rozšírenie o veľké nádvorie s gotickou kaplnkou. Veľký rozvoj palných zbraní umožnil vznik druhého širšieho parkánu, ten vyústil až do predsunutej opevnenej bašty s delovými strieľňami.

V roku 1604 zdedila panstvo Alžbeta Báthoryová, ktorá hrad preslávila najväčšmi. Väčšinu svojho života síce prežila v čachtickom kaštieli, v posledných rokoch ale bola väznená za múrmi hradu, keď ju obvinili z mučenia a vrážd dievčat. Báthoryová vraj celých 25 rokov unášala a týrala mladé ženy bičovaním, horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, polievaním ľadovou vodou na mraze či inými zvrátenými a mimoriadne krutými spôsobmi. 21. augusta 1614 žena, považovaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v našich dejinách, na Čachtickom hrade zomrela.

S opravou a prestavbou v roku 1670 bol najviac spojený František Nádašdy II. Po odhalení Vešeléniho sprisahania, v ktorom sa angažoval aj František, mu bola pýcha Čachtíc skonfiškovaná. Po dobytí kuruckými vojskami Františka Rákociho v roku 1708 začal hrad pustnúť a v roku 1799 aj vyhorel. Dnes je majetkom obce a v rokoch 2012 až 2014 bol staticky zabezpečený. Takisto na ňom prebehol i archeologický výskum.

Okrem samotného hradu je zaujímavý aj Čachtický hradný vrch, ktorý je národnou prírodnou rezerváciou v pohorí Malé Karpaty. Vyhlásili ju v roku 1964 a má rozlohu necelých 57 hektárov. Geologické podložie hradu tvoria vápence, preto tu nachádzame povrchové a podzemné formy krasu. Vzácna je aj miestna flóra ako napr. ranostaj ľúby, kavyľ stredomorský či klinček včasný. Z fauny je zastúpený najmä hmyz ako kobylka sága stepná, modlivka zelená či vidlochvost feniklový.

Čachtický kras tvorí 12  jaskýň v masíve Drapliaka. Navštíviť ich môžete ale len so sprievodcom – speleológom. Miestna jaskyňa bola prvýkrát objavená v roku 1956, neskôr k nej pribudlo viac ako 1300 metrov podzemných priestorov. V podzemí nájdeme bohatú kvapľovú výzdobu, vyvieračky a ponorné potoky.

Prírodné podmienky prajú a pestovaniu viniča. Povestné čachtické červené je známe ešte z obdobia panovania čachtickej pani Alžbety Báthoryovej a dostalo sa aj na dvor Márie Terézie. Aj v súčasnosti si môžete vychutnať víno z tejto oblasti, vďaka geologickému podložiu vám možno bude pripomínať to francúzske z Bordeaux. Dnes sú známe odrody ako Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Rulandské šedé, Pálava, Rulandské modré či Dunaj.

S vínom je spojené aj čachtické podzemie. Vzniklo v 16. storočí, kedy sa tu začalo rozvíjať vinárstvo. Z pôvodných vínnych pivníc však obyvatelia z dôvodu ochrany pred tureckými výpadmi čoskoro vybudovali rozsiahly systém chodieb s viac poschodiami a úkrytovými časťami. Podzemie bolo uspôsobené i na dlhodobejší pobyt ľudí, mali v ňom uskladnené ovocie, víno aj potraviny. V súčasnosti je sprístupnených 150 metrov chodieb, z nepochopiteľných dôvodov však priestory dopĺňajú gýčové „dekorácie“ v štýle halloweenu. Pôvodné priestory sú pritom pri predstave o tom, čo sa v nich dialo v minulosti, pôsobivé aj bez nich.

Autor: © Zoznam/Mária Hikelová

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Mária Hikelová, ako

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Nedeľa, 22. september. 2019. Meniny má Móric.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa