RUSOVCE - Kaštieľ v Rusovciach patrí k našim najznámejším pamiatkam, napriek tomu celé desaťročia chátral. Úrad vlády SR však minulý rok začal s renováciou tejto neogotickej stavby a počas novinárskeho dňa predstavil nielen jeho aktuálnu podobu, ale aj fantastické archeologické objavy, ku ktorým už počas stavebných prác došlo.
Podľa písomných zmienok existovalo prvé šľachtické sídlo na území dnešných Rusoviec už v 13. storočí. Jeho presná podoby však nebola známa, a tak niektorí predpokladali, že sa mohlo stať základom pre súčasný kaštieľ. To však archeológovia po najnovších prieskumoch popreli - pôvodné sídlo podľa nich ležalo výrazne ďalej (v lokalite Bergl).
Presný vek dnešného kaštieľa tak známy nie je. Najstaršia časť by mohla pochádzať zo 16. - 17. storočia a súčasná neogotická podoba kaštieľa s pôdorysom v tvare U vznikla v polovici 19. storočia, keď gróf Emanuel Zichy Ferrari prestaval objekt v neogotickom štýle.
Po druhej svetovej vojne kaštieľ vykradli sovietski vojaci a ďalej postupne chátral. V roku 1995 ho prevzal Úrad vlády SR s cieľom využívať ho na prijímanie a ubytovávanie zahraničných návštev. Dlho sa však v objekte nič nedialo - až do minulého júna, kedy sa konečne začalo s jeho obnovou.
Kaštieľ rekonštruujú
V roku 2024 bola do obnovy kaštieľa investovaná suma 2,3 milióna eur a boli vykonané nevyhnutné záchranné práce, napríklad na zamedzenie zatekania do objektu. Pôvodné rozvody vzduchotechniky, kúrenia, vody, elektroinštalácie a kanalizácie boli odstránené a vybudovali sa nové vodovodné prípojky. Aktuálne fotografie z interiéru si pozrite v galérii:
„Bolo tiež treba staticky zabezpečiť všetky konštrukcie, ktoré boli schátrané, teda múry a stropné a strešné konštrukcie,“ hovorí riaditeľ výstavby kaštieľa a areálu Štefan Baxa. Následne mohol byť zahájený prieskum a zároveň pasportizácia všetkých hodnotných prvkov, ktoré sa v interiéri kaštieľa nachádzajú.
Jedná sa najmä o obklady stien a štukových stropov, dvere a okná, obrazy či kamenné podlahy, ktoré odborníci postupne rozoberajú, aby ich mohli bezpečne premiestniť do reštaurátorských ateliérov. Počas našej obhliadky práve dvaja reštaurátori pracovali na snímaní stropnej fresky, ktorá imituje drevo.
Bol vypracovaný aj dendrologický a mykologický posudok na drevené konštrukcie a prvky reštaurovania a na jeho základe boli vypracované statické posudky na drevené nosné časti – stropy a krov. V podzemnej časti kaštieľa sa zas realizuje podchytenie statických konštrukcií základov, ako aj podzemných konštrukcií vzduchotechnických kanálov. Vizualizácie budúcej podoby kaštieľa nájdete v galérii:
Vzácne objavy z antiky
Ako nás informovali z Úradu vlády, obnova kaštieľa v Rusovciach pokračuje podľa plánu, určité zmeny projektu si však vyžiadali nálezy v areáli. Súčasťou podobných rekonštrukcií totiž býva aj archeologický výskum a počas neho sa tímu z Trnavskej univerzity pod vedením Erika Hrnčiarika podarilo objaviť hotové poklady.
Najvzácnejším nálezom je jediný antický akvadukt (teda umelý vodný kanál) na Slovensku, ktorý má podľa archeológov svojou konštrukciou analógie v provinciách aj samotnom Ríme. Bol vybudovaný z kameňov, spájaných maltou, a dno tvoria rímske tehly nazývané teguly. Archeológovia vypočítali, že na stavbu akvaduktu Rimania použili 51 ton kameňa a viac ako 80 tegúl.
Na niektorých z tehál boli otlačené stopy psa, ktorý po nich prebehol, kým sa sušili na slnku, na iných sa zas zachovalo meno výrobcu. „Vďaka nim vieme pomerne presne, kedy bol akvadukt postavený a kto dodával materiál. Bol to súkromný výrobca Gaius Valerius Constansus z Carnunta a jednalo sa o druhé storočie,“ vysvetľuje archeológ Tomáš Kolon, zástupca vedúceho výskumu.
Akvadukt sa nachádzal 80 cm pod dnešným povrchom, na dĺžku meria 38 metrov, je vysoký 91 centimetrov a voda v ňom prúdila v 32-centimetrovom kanáli, čo je približne šírka jednej rímskej stopy. Záhadou zostáva, kde stála budova, pre ktorú bol určený, ako aj to, na čo ju Rimania využívali. Archeológovia odhadujú, že mohla slúžiť pre rímskych vojakov ako kúpele.
Nemala však dlhé trvanie. Odborníci predpokladajú, že akvadukt bol už koncom druhého storočia zničený, a existoval teda len niekoľko desaťročí. „V podstate by však bol aj dnes funkčný,“ hovorí Hrnčiarik o ďalšej pamiatke, ktorý pribudne do zoznamu UNESCO, kde je zapísaná rusovská Gerulata ako súčasť siete rímskych opevnení Limes Romanus.
Vzhľadom na význam nálezu Krajský pamiatkový úrad Bratislava požiadal o preloženie podzemného objektu pre technológiu kaštieľa, ktorý bol navrhnutý práve v mieste akvaduktu. Úrad vlády SR požiadavke vyhovel a pristúpil k prekládke, čo vyvolá zmeny v projekte a ovplyvní aj spôsob realizácie.
Vzácny nález je však momentálne kvôli chladnému počasiu zakrytý. „Akvadukt sa zachoval 1800 rokov a chceme, aby to tak zostalo aj pre ďalšie generácie,“ hovorí archeológ Tomáš Kolon. To, či ho bude môcť verejnosť niekedy vidieť, zostáva otázne. Momentálne to v pláne nie je, naďalej však na túto tému prebiehajú diskusie odborníkov, takže si na definitívnu odpoveď ešte budeme musieť počkať.
Archeologický výskum však odhalil aj ďalšie menšie nálezy, napríklad luxusnú keramiku z južnej Galie, šperky, projektily do kuší či tabuľové sklo, používané na výplň okien. Absolútnym unikátom je potom rímsky módny doplnok - bronzová peňaženka z 2. storočia, ktorá sa navliekala na ruku, alebo nosila pripevnená na opasku. Archeológovia pripomínajú, že na svete je len zopár takýchto nálezov, jeden napríklad v slávnych Pompejach.
Obnovia aj čeľadník
Súčasne s obnovou rusoveckého kaštieľa prebiehajú v jeho areáli aj práce na budove bývalého čeľadníka. Pomerne veľký objekt s rozmermi asi 65 krát 30 metrov a vnútorným nádvorím postavili v roku 1750 a slúžil na ubytovanie zamestnancov. Neskôr v ňom boli byty, postupne však schátral natoľko, že pripomínal ruinu.
„Čeľadník bol vyčistený od náletových drevín, odvezené už boli aj sutiny zo spadnutých stropných konštrukcií. Bol vypracovaný statický posudok na objekt vrátane suterénu, ako aj statické zabezpečenie havarijných častí pred začatím rozoberacích prác. Na základe posudku potom došlo k demontáži a postupnému rozobraniu objektu,“ informujú z Úradu vlády.
Následne boli ošetrené prvky, ktoré majú byť späť zabudované. Na mieste čeľadníka totiž aktuálne žiadna budova nestojí, znova ju však postavia s použitím nových plných pálených tehál aj pôvodných prvkov. Budova bude mať historizujúcu fasádu a v budúcnosti by v nej mali byť výstavné priestory, obradná sieň aj reštaurácia.
Rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach by mala byť dokončená v roku 2029 a podľa predpokladov by mala stáť takmer 110 miliónov eur. Ani potom sa však bežní ľudia do väčšiny areálu nedostanú, vzácna pamiatka totiž bude slúžiť na reprezentačné účely Úradu vlády SR a pre verejnosť bude dostupný najmä čeľadník a väčšina parku.
