Čachtický hrad: História a legenda o krvavej grófke

Stúpa v južnom svahu hradného vrchu až k hradnej bráne. Druhá smeruje zo severného okraja obce Višňové po žltej turistickej značke. Musíme prejsť po moste cez riečku, prekročiť hradskú a vystúpiť hore strmou dolinou.

Motoristi poznajú najmä prístup z Čachtíc po asfaltovej ceste až ku parkovisku pod hradom. Táto cesta je tiež zeleno značkovaná a pešo o niečo dlhšia ako z Višňového.

Výhľad z romantických zrúcanín Čachtického hradu (375 metrov) je jedinečný. Na severe vidíme malebnú krajinu Myjavskej pahorkatiny a v pozadí Biele Karpaty s Veľkou Javorinou. Západným smerom zazrieme i Bradlo a v diaľke hrad Branč. Na juh a na východ sa nám otvára dolina Váhu a Považský Inovec.

 

História

So žiadnym hradom na Slovensku sa nespája toľko príbehov a legiend ako s Čachtickým hradom. Takmer všetky ich má na svedomí Alžbeta Báthoryová.

 

• Alžbeta Báthoryová

Manželka Františka Nádasdyho Alžbeta, rodená Báthoryová, je najvýznamnejšou postavou z histórie Čachtického hradu. Šiel o nej chýr, že na svojich majetkoch zabila alebo dala zabiť viacero dievčat a žien. Kúpala sa v ich krvi, aby si zachovala večnú mladosť. Viaceré zaklínacie modlitby a čarodejnícke praktiky jej poradila šafárka myjavského majera. Vo večerných hodinách 29. decembra 1610 ju v čachtickom kaštieli (už neexistuje) prekvapil palatín Juraj Thurzo so sprievodom. V kaštieli našli mŕtve dievča a ďalšie dve boli doráňané. Na druhý deň pani Alžbetu previezli do hradu, kde bola internovaná bez súdneho procesu a rozsudku, len na ústny príkaz palatína až do svojej smrti 21. augusta 1614. Jej spoločníci a spoluvinníci (napríklad šafárka myjavského majera) boli odsúdení a popravení v Bytči už v roku 1611.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Osada Čachtice sa spomína v archívnych dokumentoch v roku 1263 ako príslušenstvo Nitrianskeho hradu, ale potreba zabezpečiť hranicu s Českým kráľovstvom viedla aj tu k výstavbe kamennej pevnosti. Jej jadro stálo už v roku 1273, keď synovia Kazimíra z bínskej vetvy Hunt-Poznanovcov ubránili Čachtický hrad pred vojskami českého kráľa Přemysla Otakara II. Neskôr sa hradu zmocnil Matúš Čák a do vlastníctva koruny sa vrátil až po oligarchovej smrti v roku 1321.

Od roku 1392 bol Čachtický hrad dedičným vlastníctvom Stiborovcov a po vymretí ich rodu sa v roku 1436 stal majetkom kráľovského pokladníka Michala Országha. Vo vlastníctve jeho dedičov zostal do roku 1567, keď rod Országhovcov pánom Krištofom vymrel. O dva roky neskôr cisár Maximilián II. uprázdnené čachtické hradné panstvo vymenil Uršule Kanizsaiovej, vdove po palatínovi Tomášovi Nádasdym a jej nedospelému synovi Františkovi za ich hrad Kanizsu, ktorý potom prestavali na protitureckú pevnosť.

Po smrti obávaného protitureckého bojovníka Františka Nádasdyho v roku 1604 prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov vdova Alžbeta Báthoryová. Fakty o nej hovoria, že najčastejšie žila v Sarvári alebo na hradoch Léka a Keresztúr (dnes v Rakúsku), prechodne sa zdržiavala na panstvách Füzér a Ecsed alebo v bratislavskom alebo viedenskom paláci. Do Čachtíc prichádzala iba príležitostne.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Z hľadiska histórie Čachtického hradu jej tunajšie účinkovanie bolo len epizódou. Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej pani oživil a dotvoril až v diele Ungaria suis cum Regibus compendia data, vydanom v Trnave v roku 1729. Dnes vďaka filmu a literatúre ju každý pozná ako krvavú grófku. Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal práve po smrti jej manžela.

 

• Krvavá grófka

Deň po smrti urodzeného pána Františka Nádasdyho česala jedna zo slúžok pani grófku. Pri česaní ju však viackrát „vyšticovala a vykvácala“, až sa Alžbeta nazlostila a slúžku dala zbiť do krvi. Pritom jej však kvapka krvi vystrekla na tvár a Alžbete sa zdalo, že na zasiahnutom mieste opeknela. Zmámená vidinou začala postupne kántriť dievky, aby sa kúpala v ich krvi a zachránila svoju postupne hynúcu krásu. Využívala vraj pritom železnú pannu, ktorej z hrude, keď sa k nej priblížilo dievča, vyskočili nože a dievča prebodli. Takýmto spôsobom vraj skántrila niekoľko sto dievčat, ktorých stonanie a nárek dodnes počuť v noci medzi hradnými múrmi.

S grófkou sa však nespájajú iba hrôzostrašné príbehy, ale o nej a o jej pomocníkoch koluje aj veľa úsmevných historiek a povestí.

 

• Grófka zbojníčka

Žiadna urodzená návšteva, ktorá kedysi zavítala na Čachtický hrad, si nemohla sťažovať na pohostinnosť pani Alžbety. Jedla a pitia bolo vždy dostatok a aj muzikanti boli vždy naporúdzi. Hostia od nej vždy odchádzali spokojní. Pohoda im však väčšinou vydržala iba po úvoz pod hradom. Tu na nich obyčajne čakali Báthoryčkini muzikanti preoblečení za zbojníkov a milých hostí dokonale okradli a takmer vyzliekli donaha. Tretina lupy vždy patrila „muzikantom“ a zvyšok grófke. Tá na každej návšteve dobre zarobila.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Čachtické panstvo si po Báthoryčkinej smrti rozdelili Pavol, syn pani Alžbety a jeho sestra Katarína vydatá za Juraja Drugetha. V apríli roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, jeden z popredných predstaviteľov protihabsburského Wesseléyiho sprisahania. Jeho majetok skonfiškovali a nádasdyovský diel čachtického panstva kráľovská komora v roku 1695 predala Krištofovi Erdődymu.

Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.

 

Zaujímavosti v okolí

Najznámejším východiskom a zástavkou pri ceste na Čachtický hrad je obec Čachtice. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ z konca 17. storočia, v ktorom sídli vlastivedná expozícia Trenčianskeho múzea zameraná na dejiny a národopis Čachtíc a okolia. V chotári obce sa okrem pravekých archeologických nálezov nachádza Čachtický kras s krasovými javmi a neprístupnou Čachtickou jaskyňou. Jaskyňu puklinového charakteru, ktorá vznikla chemickou činnosťou vody, vyhlásili za chránený prírodný výtvor.

Tvorí spletitý systém vo vápencovo-dolomitovom komplexe Drapliaka s dĺžkou takmer 3 kilometre a peknou kvapľovou výzdobou. Aj vápencovo-dolomitový Čachtický hradný vrch so zrúcaninou Čachtického hradu vypínajúcom sa nad prielomom potoka Jablonka je mimoriadne zaujímavý z prírodovedného hľadiska. Na strmých svahoch tu rastie suchomilná a teplomilná stepná a lesostepná vegetácia s viacerými chránenými druhmi rastlín (napríklad jediný výskyt ranostaja ľúbeho na Slovensku) a s výskytom vzácnych druhov hmyzu (...)

 

Zdroj/autor: Vydavateľstvo Dajama, hrady.sk, muzeumtn.sk, drom

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľať článok na Facebooku